Krčma stála na samom okraji národného parku, tam, kde končí typická slovenská asfaltka — samé diery. Les tam začínal byť tmavší a hustejší, akoby chránil niečie tajomstvá.
Drevom obložená chata rokmi nasiakla kadečím — pivom, dymom, rozhovormi, hlasnými ženskými stonmi. Turisti sa tu však stále radi zastavili. Aj ona.
Mladá, naivná dvadsaťpäťročná študentka, ľahká korisť pre sexuálneho devianta. Ani krčmárove nohavice pri pohľade na ňu nezostali bez pohybu. Sedela bokom pri stole, chrbtom k oknu, v hrubom roláku až po krk, akoby tento večer vôbec nemal byť o nej. A ani nebude o nej. Mal by byť o nich. O zvyšku partie — o jej dvoch kamarátkach, Lujze a Monike, a tiež o ich spoločnom kamarátovi Damiánovi.
Ich smiech bol ohlušujúci. Smiali sa príliš nahlas, bolo jasné, že krásy prírody neboli ich primárnym cieľom výletu. Alexandra sa odobrala na toaletu. Len čo sa vrátila, zistila, že pohár vína je to jediné, čo ju pri stole čaká. Hlasný, vzdialený smiech kamarátok a kamaráta bol síce tichý, ale pre ňu ohlušujúci.
Zostala sama. Zase. Má krásne telo, ale nechce ho predvádzať. Kopla do seba dve deci vína a kývla na krčmára, nech prinesie ďalšie. Z inak distingvovanej ženy bolo zrazu to internátne dievča bez zábran — alkohol nebol problém.
Nesledoval ju len krčmár a jeho stoporený penis. Sledoval ju aj iný stoporený penis. Muž, ktorého trenky nezvykli byť zašpinené od unikajúceho semena pri pohľade na ženu, ich ten večer nemusel krotiť. Penis síce nemal veľký, zato hrubý. Ten večer len plánoval rutinne vysexovať svoju manželku, zaspávajúcu hore v izbe, ako už toľkokrát predtým. Otrávene vypil svoj posledný panák pri pohľade na jej smútok v očiach.
Smútok nebol hraný. Bol to smútok ženy, ktorá chcela od života viac, než dostávala. Odpila z vína a všimla si jeho pohľad. Chlípny pohľad chlapa, ktorý vie, čo chce — no jej to tak nepripadalo. Bol to pohľad na jej smútok a v jeho očiach videla súcit. Sklonil pohľad, zvolil opatrnosť.
Krátku dobu sa nič nedialo. Zrazu sa obaja, akoby na povel, odobrali k baru. Stretli sa tam — aj ich pohľady. Už ani jeden nedokázal skryť túžbu, videli si ju navzájom v očiach.
Muž sa barmana pýtal na turistickú trasu cez sedlo. Alexandra využila príležitosť a keď barman dohovoril, len ticho pošepla mužovi:
„Tak sa zajtra uvidíme.“
Okamžite ho trklo. Takýto postup nečakal. Toľké šťastie a krása v jednom — toto si nenechám ujsť, pomyslel si.
Zaplatil a chvíľu premýšľal. Zbaviť sa ženy a zatiahnuť toto dievča niekam do kríkov na niečo spontánne? Áno, toto sa určite bude páčiť aj jej. Prehodil si bundu cez plece a vykročil k dverám krčmy. Už bol jednou nohou von, keď sa zrazu zarazil a pomyslel si:
Nie. Nebudem čakať. Zajtra môže byť neskoro.
Otočil sa a vrátil sa späť do krčmy.
Tento príbeh je fikcia aj keď by sa postavy a udalosti mohli zdať niekomu akési povedomé..
