Bolo stredajšie ráno, krátko pred desiatou. Filip sedel vo svojej kancelárii a snažil sa sústrediť na prípravu dôležitého popoludňajšieho mítingu s novým, kľúčovým klientom. Zmluvy, čísla, tabuľky... jeho svet mal jasné pravidlá. Kým mu na stole ticho nezavibroval telefón.
Na displeji svietila správa od Laury.
„Už od rána som celá vlhká, Filip. A vieš z čoho? Z tej predstavy, ako Ťa znova podvediem.“
Filipovi poskočilo srdce a okamžite si prešiel rukou po tvári. Oči mu rýchlo behali po riadkoch, kým mu vzápätí prišla ďalšia, dlhšia správa.
„Milujem to slovo. PODVÁDZAŤ. Hrozne ma vzrušuje vedomie, že som Tvoja manželka, že nosím Tvoj prsteň, a pritom neustále myslím na iných mužov. V obchode, na ulici, v kaviarni... pozerám sa na cudzích chlapov a predstavujem si, ako ma berú. Ako si s mojím telom robia, čo len chcú, zatiaľ čo Ty o ničom netušíš. Chcem, aby si išiel na ten svoj dôležitý míting s vedomím, že zatiaľ čo Ty sa tam budeš potiť v obleku a tváriť sa profesionálne, moja hlava je plná iných tiel a rúk. Chcem Ti byť neverná, Filip. Hrubo a bezcitne.“
Filipove prsty sa chveli, dych sa mu nebezpečne zrýchlil. Celé telo mu stuhlo tou zvrátenou kombináciou absolútneho poníženia a neovládateľnej túžby. Napísal jej jedinú otázku:
„Kedy to urobíš?“
Odpoveď prišla s chladnou, provokatívnou istotou:
„Možno zajtra. Možno o týždeň. Alebo možno oveľa skôr, než si vôbec dokážeš predstaviť. Ty sa len pekne sústreď na svoje zmluvy, Filip. O to, aby som bola uspokojená, sa už postarajú iní. Uži si míting.“
O druhej popoludní Filip dorazil do luxusného biznis centra na okraji mesta. Mal sa stretnúť s investorom, ktorého poznal len pod menom Pán Weber. Asistentka ho zaviedla do priestrannej zasadačky na najvyššom poschodí. Miestnosti dominoval masívny sklenený stôl a obrovské okná, no vertikálne žalúzie boli zatiahnuté, čo vytváralo intímne, takmer dusné prítmie.
Dvere sa otvorili. Do miestnosti nevošiel starší investor. Vošiel vysoký, dobre stavaný muž v na mieru šitom obleku. Muž, ktorého hlas Filip veľmi dobre poznal z telefonátu, keď sedel potme v obývačke.
„Viktor Weber,“ predstavil sa muž, na tvári mu hral chladný úsmev a zamkol za sebou dvere. „Myslím, že sa už poznáme. Hoci doteraz som Vašu ženu riešil len po pracovnej dobe.“
Filipovi zamrzla krv v žilách. Skôr než stihol niečo povedať, otvorili sa bočné dvere, ktoré viedli do súkromnej kancelárie.
Vošla Laura.
Jej outfit bol majstrovským dielom. Mala na sebe mimoriadne úzku koženú puzdrovú sukňu, ktorá jej siahala tesne nad kolená, no rázporok vzadu bol provokatívne vysoký. Vrch tvorila biela hodvábna blúzka, no bola rozopnutá tak nízko, že odhaľovala okraje čiernej čipkovanej podprsenky. Na nohách mala obuté vysoké čierne lodičky. Pôsobila ako dokonalá profesionálka, z ktorej sršala dravá, nespútaná sexualita.
„Písala som Ti, že Ťa podvediem, Filip,“ povedala Laura zamatovým hlasom a prešla k stolu. „Ale nepovedala som Ti, že Ťa donútim sa na to pozerať.“
Viktor ukázal na stoličku na opačnom konci dlhého stola. „Posaďte sa, Filip. Dnes nebudeme rokovať o percentách. Dnes Vám ukážem, ako si beriem Vašu ženu. A Vy nevydáte ani hlások. Budete sa len ticho prizerať, ako Vás podvádza priamo pred vašimi očami.“
Filip, paralyzovaný situáciou, poslušne klesol na stoličku.
Laura k nemu nevenovala ani jeden súcitný pohľad. S úsmevom podišla k Viktorovi. Ten ju drsne chytil za krk, otočil ju chrbtom k sebe a nahol ju cez chladný sklenený stôl. Zvuk, s akým jej biela blúzka dopadla na sklo, sa rozľahol celou miestnosťou.
„Povedz mu to, Laura. Povedz svojmu manželovi, čo teraz robíš,“ prikázal jej Viktor, zatiaľ čo jej zozadu jedným rýchlym ťahom vyhrnul úzku koženú sukňu až na boky.
Filipovi sa zatajil dych. Pod sukňou nemala vôbec nič. Žiadne nohavičky, len čierne lemy samodržiek na stehnách. Bola pripravená len a len pre neho.
„Podvádzam Ťa, Filip,“ zastonala Laura, keď do nej Viktor tvrdo a bez varovania vnikol. Filip trhol plecami, akoby tú ranu dostal on. „Podvádzam Ťa v tvojej pracovnej dobe... a strašne si to užívam.“
Nasledujúce minúty boli pre Filipa čistým psychologickým mučením aj extázou. Sledoval, ako sa masívny stôl otriasa pod nárazmi Viktorovho tela. Videl tvár svojej ženy pritlačenú o sklo, jej rozmazaný rúž, počul jej nefalšované, surové stony, ktoré sa rozliehali zasadačkou. Bola to tá najhmatateľnejšia a najkrutejšia vizualizácia toho slova – nevera, podvod, zrada – servírovaná priamo pred jeho očami.
Keď bolo po všetkom, Viktor si zapol nohavice, upravil si sako a nalial si pohár vody, akoby práve neznásilnil Filipovu hrdosť priamo na rokovacom stole.
Laura sa pomaly zviechala. Hodvábnu blúzku mala pokrčenú, vlasy rozstrapatené a na leštenom povrchu skleneného stola, kde pred chvíľou ležala, zostala hrubá kaluž.
Viktor hodil na stôl balíček papierových vreckoviek, priamo pred Lauru.
„Míting skončil. Zmluva je spečatená,“ povedal chladne Viktor, nevšímajúc si Filipa. „Uprac to po sebe, Laura. Nechcem, aby moja asistentka videla, aký bordel si tu nechala. A Vy, Filip, sa len pozerajte, aká vie byť Vaša žena poslušná.“
Laura sa na Viktora usmiala tým svojím novým, skazeným úsmevom. Poslušne si vzala vreckovky a začala utierať chladné sklo. Filip na ňu hľadel ako prikovaný. Pri každom jej zohnutí, pri každom pohybe jej bokov, jasne videl, ako z jej lona, priamo spod úzkej koženej sukne, pomaly a neúprosne vyteká Viktorovo semeno. Kĺzalo sa jej po stehnách a zanechávalo lesklú stopu tesne nad okrajmi čiernych samodržiek. Bola ho plná. A niesla si ho so sebou ako trofej.
„Môžete ísť,“ prepustil ich Viktor a otočil sa k oknu.
Keď za sebou zavreli dvere zasadačky, neprehovorili ani slovo. Cesta výťahom do podzemnej garáže bola nekonečná, vzduch medzi nimi sa dal krájať. Filip kráčal pol kroka za ňou a sledoval, ako sa jej boky v koženej sukni vlnia. Zvuk jej vysokých lodičiek sa ostro rozliehal betónovým podzemím. Pri každom jej kroku si Filip uvedomoval, že z nej neustále vyteká ďalšia a ďalšia kvapka dôkazu jej nevery. Odrádzalo ho to a zároveň ho to privádzalo do stavu absolútnej, nepríčetnej žiadostivosti.
Len čo prišli k Filipovmu autu na tmavom konci parkoviska a zabuchli za sebou dvere, ticho s praskotom zmizlo. Adrenalín z toho, čo pred chvíľou videl na vlastné oči, vybuchol.
Laura sa ani nestihla pripútať. Oprela sa chrbtom o sedadlo spolujazdca a jedným prudkým pohybom si vyhrnula koženú sukňu vysoko na boky, úplne odhaľujúc svoje mokré, poškvrnené stehná.
Filip sa na ňu vrhol ako zviera. Kľakol si medzi jej roztiahnuté nohy do stiesneného priestoru auta. Vôňa cudzieho muža, zmiešaná s pachom jej vzrušenia, ho udrela priamo do tváre. Bez štipky váhania priložil ústa na jej pokožku. S dravou dychtivosťou zlízal každú stekajúcu bielu kvapku z jej stehien. Čistil ju, lízal Viktorov triumf, a napokon jazykom prenikol priamo do nej, pijúc z nej ten hriešny kokteil. Laura mu pevne zaborila prsty do vlasov a ticho stonala, zatiaľ čo jej stláčal stehná.
Keď ju dokonale očistil od cudzích stôp, hrubo si rozopol nohavice. Nemal čas na predohru, ani ona ju nepotrebovala. Vnikol do nej tvrdo a hlboko, natlačený na ňu v tme garáže.
Spojila ich tá najzvrátenejšia možná vášeň. Filipove pohyby boli rýchle, hnané čistým inštinktom a posadnutosťou. Zatiaľ čo Laura pod ním vzdychala a jej ruky ho škrabali po chrbte, Filip cítil, ako sa blíži k bodu zlomu. O pár minút s tichým, dravým zavrčaním vyvrcholil. Urobil sa priamo do nej, hlboko dovnútra, zaplavujúc jej roztiahnuté lono vlastným semenom, čím na jej dnešnú pracovnú neveru pridal svoju vlastnú, definitívnu pečať vlastníctva.
