Izbu zapĺňalo len mäkké, medové svetlo pouličných lámp, ktoré prenikalo cez tenké závesy a kreslilo na stenách dlhé, tiché tiene. Elena stála pri okne, vnímala chlad skla na končekoch prstov, no vnútri nej horel oheň, ktorý sa nedal ignorovať. Keď sa dvere otvorili a vošiel Marek, vzduch v miestnosti akoby zhustol. Nebolo treba slov. Celý deň, všetky tie pohľady cez preplnenú kaviareň a letmé…
