Na lúke s pannou, súťažná

Vzduch v sade stál, ťažký a lepkavý ako marhuľový sirup. Bol koniec júla a juh Slovenska spaľovalo nehybné, bezveterné teplo. Peter mal 54 a v tomto teple by mal radšej sedieť niekde v tieni so studeným pivom, a nie pridržiavať rebrík susedovmu dievčaťu.

Lenže to dievča nebolo len tak niekto. Ema mala čerstvých 18, ale jej telo rozprávalo príbeh, z ktorého sa mu krútila hlava. Nebola štíhla na kosť, ale ani tučná, tie dlhé nohy v krátkych džínsových šortkách vyzerali nekonečne, no jej boky boli výrazné, ako brehy rieky. Pod voľným bielym tielkom sa jej jasne črtali ťažké, plné prsia, minimálne štvorky, ak nie viac, ktoré pri každom jej pohybe na rebríku znervózňujúco tancovali.

Keď schádzala dole, Peter ju nespustil z očí. Zastala na poslednom stupienku, presne vo výške jeho tváre. Cítil jej vôňu, slnko, sladký krém a jemný dievčenský pot. Ema nepovedala nič, len naňho uprela tie svoje veľké, neisté oči a spodnú peru si jemne vtiahla medzi zuby. Bolo v tom toľko tichej odovzdanosti, až Petra pichlo v podbrušku.

„V tom teple sa ti musí točiť hlava, Ema,“ povedal Peter hlbokým hlasom a ruku jej nechal na chvíľu položenú na teplom, hladkom stehne. „Poď sa schovať do tieňa. V búde bude znesiteľnejšie.“

Nebola to otázka. Peter ju jemne, ale nekompromisne chytil za lakeť a viedol ju k starej drevenej stavbe na okraji sadu. Ema kráčala ticho vedľa neho so sklopenou hlavou, poslušná a poddajná. Keď Peter zavrel ťažké dvere búdy, svetlo zmizlo a zostalo len dusné prítmie voňajúce motorovým olejom, starým drevom a zrelým ovocím.

Peter k nej pristúpil blízko. Cítil, ako sa chveje. „Pozri sa na mňa,“ prikázal ticho. Ema poslušne zdvihla zrak. Peter jej dlane položil na boky a palcami prešiel po okraji tielka, kde mu spod tenkej látky do dlane tlačili jej tvrdé, napäté bradavky.

„Ja... ja som ešte s nikým nebola, pán Peter,“ zašepkala tak potichu, že to takmer zaniklo v nehybnom tichu medzi stenami.

Petra to zasiahlo ako elektrický výboj. Tá nevinnosť v kombinácii s jej absolútnou submisivitou v ňom prebudila niečo surové a majetnícke. „Teraz už si so mnou,“ odvetil a jeho penis v nohaviciach pulzoval takou silou, až ho to bolo v džínsach tesné.

Pomaly jej stiahol tielko cez hlavu. Jej osemnásťročné prsia sa v tom prítmí vyhupli na slobodu, boli veľké, biele a ich váha ich nútila mierne klesnúť, hoci pokožka bola mladícky napnutá. Dvorce mala široké, tmavej broskyňovej farby a bradavky na nich trčali ako dva vztýčené výkričníky. Peter ich schmatol do dlaní, cítil ich teplo a mäkkosť, zatiaľ čo palcami drsným spôsobom dráždil ich citlivé vrcholy. Ema len ticho vzlykla a hlavu zaklonila dozadu, odhaľujúc štíhly krk.

Potom jej rozopol šortky. Ema mu len ticho asistovala, dvíhala boky, kedykoľvek cítila jeho dotyk, úplne odovzdaná jeho skúseným rukám. Keď ju úplne vyzliekol, zostala pred ním stáť v tom šere, chudá v páse, ale s tými neskutočnými ženskými bokmi.

Vysadil ju na starý pracovný stôl. Drevo pod jej váhou zavŕzgalo. Peter jej jemne roztiahol kolená a uvidel jej mokrú, panenský pičku. Bola úzka, jemne ružová a neskutočne lesklá od vzrušenia. Kľakol si k nej a jazykom prvýkrát ochutnal tú mladú, sladkú šťavu. Ema vydala hlboký, hrdelný zvuk, prsty mu zaborila do vlasov, ale nepohla sa, kým jej Peter nedal pokyn.

Potom sa postavil a priložil špičku svojho rozhorúčeného, žilnatého penisu k vchodu do jej mokrej pičky. Bol masívny v porovnaní s jej úzkou dierou. „Dýchaj, Ema. Len sa mi poddaj,“ zašepkal jej do ucha. S jedným pevným, mužným tlakom tú bariéru prekonal.

Ema hlasno vydýchla, hlavu zaklonila dozadu a celé telo jej stuhlo. Peter cítil, ako ho jej panenské svaly zovreli zo všetkých strán. Zostal chvíľu nehybný, až kým sa jej svalstvo nepoddalo a nezačalo ho vlhko objímať. Potom začal mechanicky, surovo pracovať.

V búde sa rozpútalo peklo. Peter ju chytil za boky tak silno, až mu pod prstami zostávali biele stopy na jej opálenej koži. Každý náraz sprevádzal mokrý, hlučný pleskot ich tiel. Ema pri každom hlbokom vniku vyrazila dych, jej hruď sa prudko dvíhala a pot jej v pramienkoch stekal do žliabku medzi plnými prsníkmi.

„Ach... Bože... Peter...“ Jej hlas sa lámal v rytme jeho prírazov. Peter videl, ako sa mu pod rukami jej mladé telo doslova vlní. Rozkročil ju ešte viac, jej nohy mu obopli pás a on cítil, ako sa jeho žaluď pri každom údere otiera o hrdlo jej pičky. Bolo to tesné, horúce a dráždivé až na hranicu bolesti.

Peter už nevnímal nič, len tú živočíšnu potrebu ju úplne naplniť. Tempo bolo besné. Búda sa otriasala v základoch a vzduch bol taký hustý, že ho ledva lapali. Ema začala nekontrolovane vyhadzovať bokmi v ústrety jeho tvrdosti, jej pička ho začala zvierať v šialených rytmických sťahoch.

„Už... Peter... teraz!“ vykríkla a jej tvár stuhla v grimase čistej extázy. Jej vnútro sa rozvibrovalo, sťahovalo sa okolo neho ako hladná čeľusť.

Peter už viac nečakal. S brutálnym, hrdelným zarevaním do nej vrazil až po koreň a nechal svoj penis vybuchnúť priamo v nej. Cítil, ako z neho v hustých, pálivých dávkach vystreľuje všetko napätie priamo do jej mladej pičky. Úplne ju zaplavil, cítil, ako sa v nej jeho horúca tekutina rozlieva a Ema sa pod ním len kŕčovito triasla, neschopná jediného slova.

V búde nastalo ohlušujúce ticho, prerušované len ich drsným, splašeným dychom. Peter zostal v nej, ťažký a spotený, kým pod ním doznievalo jej prvé vyvrcholenie. Cítil jej splašené srdce a vedel, že v tom júlovom húre práve ukradol kúsok večnosti. Ema ho len slabo objala okolo krku, tichá, dojatá a navždy poznačená jeho skúsenosťou.