Závesy v hotelovom apartmáne s výhľadom na nočné Tokyo boli zatiahnuté len napoly. Cez sklo prenikala neónová žiara veľkomesta – elektrická modrá, purpurová a záblesky bielej, ktoré na stenách izby kreslili futuristické tiene.
Andrej stál pri okne, opieral sa čelom o chladné sklo a sledoval pulzujúcu premávku hlboko pod ním. Mal na sebe len čierny saténový župan, ktorý držal pohromade len voľne uviazaný opasok. Po mesiacoch odlúčenia a neustáleho cestovania sa konečne ocitol na rovnakom mieste, v rovnakom čase.
Dávid vyšiel z kúpeľne. Okolo pása mal omotaný len uterák, z vlasov mu ešte odkvapkávali kvapky vody a na jeho hrudi sa leskla vlhkosť. Chvíľu Andreja pozoroval, potom ticho prešiel cez mäkký koberec a postavil sa tesne zaňho.
Elektrické napätie
Dávid neprehovoril. Namiesto slov položil svoje ruky na Andrejov pás a pritiahol si ho bližšie k sebe. Andrej ticho vzdychol, zaklonil hlavu a oprel sa o Dávidovu pevnú, vlhkú hruď. Ten pocit známej vône a tepla bol okamžitým spúšťačom.
Dávid pomaly rozviazal opasok Andrejovho županu a nechal hladkú látku skĺznuť z jeho ramien na zem. Jeho ruky, teraz už na nahej pokožke, začali objavovať chrbát, boky a prechádzali smerom nahor k hrudníku. Andrej sa otočil v jeho objatí, chytil Dávida za mokré vlasy a pritiahol si ho do hlbokého, dravého bozku. Bolo v ňom všetko – mesiace čakania, osamelé noci v hoteloch a čistá, koncentrovaná túžba.
V rytme neónov
Uterák aj zvyšky zábran padli na zem. Dávid chytil Andreja pod stehnami, vysadil ho na širokú drevenú komodu pod oknom a rozrazil mu nohy. V žiare neónov z ulice sa ich telá leskli ako zaliate striebrom.
Keď sa ich telá spojili, Andrej zaryl nechty do Dávidových ramien a nahlas zastonal do ticha luxusnej izby. Rytmus, ktorý nasadili, bol rýchly a nekompromisný, poháňaný mestom za oknom a divokosťou prítomného okamihu. Dávid s každým prírazom fixoval Andrejov pohľad, sledoval, ako sa mu v očiach odrážajú svetlá Tokya a ako sa mu od rozkoše otvárajú pery.
Komoda ticho narážala o stenu, koža sa trela o kožu a vzduchom sa niesol len ich ťažký, zrýchlený dych a vlhké zvuky ich splynutia. Andrej obopol nohy okolo Dávidovho pása, čím ho vtiahol ešte hlbšie do seba, úplne pohltený intenzitou, ktorá hraničila s bolesťou a čistou extázou.
Vyvrcholenie prišlo ako blesk. V prudkom, synchrónnom závere obaja muži so zatnutými zubami a tichým výkrikom odovzdali jeden druhému všetku nahromadenú energiu, zatiaľ čo svetlá veľkomesta pod nimi na sekundu akoby zhasli.
Chladnutie v tme
O niečo neskôr ležali naprieč obrovskou posteľou, prepletení do belych plachiet. Klimatizácia v izbe ticho hučala a príjemne chladila ich rozhorúčenú pokožku.
Dávid mal ruku položenú na Andrejovom boku a palcom mu prechádzal po kosti. Andrej so zatvorenými očami vnímal každý jeho dotyk a úder srdca. Už neboli tisícky kilometrov od seba. Boli tu, spolu, a šum mesta za oknom bol len kulisou ich dokonalého pokoja.
