👉 Každý chce pravidlá…kým sa nezačnú týkať jeho👈
Streda ráno bola sivá a tichá.
Milan sedel v kuchyni nad nedopitou kávou. Tvár mal opuchnutú, pod jedným okom tmavú podliatinu a okolo rebier pevný obväz. Jednu ruku mal v sadre.
Každý pohyb bolel.
Na stole vedľa neho ležal mobil a zošit s rozpočtom na byt, ktorý mal už dnes začať prerábať.
Obaja už vedeli, že z toho nebude nič.
Zuzana stála pri okne.
Pred domom parkoval strieborný Lexus.
Tichý, lesklý a nepríjemne cudzí medzi starými autami na ulici.
Viktorov.
Milan pomaly miešal studenú kávu.
Lyžička unavene cinkala o porcelán. Bol to jediný zvuk v celom dome.
Ani raz sa na ňu nepozrel. Hľadel len do tmavej hladiny, akoby v nej hľadal zvyšky vlastnej hrdosti.
Už nemal silu kričať ani zúriť.
Ostalo v ňom len prázdno a podozrenie, ktoré ho zvnútra pálilo viac než polámané rebrá.
Cinkanie prestalo.
Milan pomaly položil lyžičku na stôl.
„Kto je Viktor?“
Tá otázka konečne zaznela nahlas.
Zuzana kŕčovito stisla parapetu. V hrdle mala obrovskú hrču a v očiach pálivé slzy.
Pomaly sa otočila a pozrela na svojho zničeného muža.
„Môj nový šéf,“ povedala a pokúsila sa o pevný, vecný tón.
Hlas sa jej zachvel len nepatrne.
„Ten, u ktorého som bola včera na pohovore.
V pondelok k nemu nastupujem.“
Milan chvíľu mlčal.
„Nový šéf?“ zopakoval pomaly.
Konečne sa na ňu pozrel.
„A nový šéf len tak príde do klubu, vytiahne ma od Žraloka, vybaví nemocnicu…“
Na chvíľu sa odmlčal.
„…a potom mi povie, že sa mu páči moja žena?“
Zuzana mlčala.
Milan unavene sklopil oči.
Akoby sa už nedokázal pozerať ani na seba.
„Zuzi… za čo nás kúpil?“
Chvíľu nedokázala odpovedať.
Potom len ticho zašepkala:
„Neviem.“
Milan sa trpko pousmial.
„Takí ľudia nič nerobia zadarmo.“
Zuzana pozrela smerom k oknu.
Na strieborný Lexus pred domom.
„Bojím sa, že raz nám to spočíta.“
A potom zostalo ticho, v ktorom už obaja začínali chápať príliš veľa.
Deň sa vliekol ako za trest.
Milan väčšinu času preležal na gauči v obývačke, utlmený liekmi proti bolesti, ktoré dostal na urgente.
Zuzana upratovala, prala a mechanicky varila, len aby nemusela sedieť v tichu a čeliť jeho pohľadu.
Večer zazvonil telefón.
Zuzana tušila, kto volá ešte skôr, než sa pozrela na displej.
„Prosím?“
„Máme problém,“ ozval sa Viktorov pokojný hlas.
Žiadny pozdrav.
Žiadne vysvetlenie.
Zuzane okamžite stiahlo žalúdok.
„Aký problém?“ spýtala sa opatrne.
„Obleč sa elegantne,“ pokračoval vecne. „Niečo ako na drahú večeru.“
Na chvíľu sa odmlčal.
„O hodinu som pred domom.“
Linka sa prerušila.
Zuzana zostala chvíľu stáť s mobilom pri uchu.
Potom pomaly otvorila skriňu.
Pohľadom prechádzala po oblečení, akoby tam zrazu hľadala život niekoho iného.
Nemala nič, čo by sa hodilo do luxusnej reštaurácie.
Nakoniec vytiahla jednoduché čierne šaty, ktoré mala naposledy na bratovej svadbe pred tromi rokmi.
K nim jediné lodičky na opätkoch, ktoré ešte vyzerali aspoň trochu slušne.
Keď sa postavila pred zrkadlo, ruka sa jej triasla tak veľmi, že si rúž musela naniesť dvakrát.
V žalúdku cítila nepríjemný tlak.
Nie strach z večere.
Strach z toho, čo príde po nej.
Keď bola pripravená, našla Milana sedieť na gauči, ticho a bez pohybu.
Len čo ju uvidel, pomaly zdvihol oči.
Na chvíľu si ju mlčky prezeral.
Akoby si ju po prvýkrát nedokázal zaradiť do svojho sveta.
„Viktor volal,“ povedala potichu. „Musím ísť.“
Milan len unavene vydýchol.
Sledoval ju tými svojimi unavenými, opuchnutými očami. Pozrel na jej šaty, na podpätky, na upravené vlasy.
„Kedy sa vrátiš?“
Zuzana sklopila pohľad.
„Neviem.“
Zuzane sa zaleskli oči, no rýchlo odvrátila pohľad.
„Musím tam ísť, Milan,“ povedala potichu.
Sama nevedela, koho sa tým snaží presvedčiť.
Pred domom ticho blikli svetlá čiernej limuzíny.
Zuzana ho rýchlo pobozkala na čelo, schmatla kabelku a takmer ušla z domu skôr, než by ju Milan stihol zastaviť.
Viktor ju už čakal, opretý o auto.
Keď ju zbadal, pomaly si ju premeral pohľadom od hlavy až po opätky.
V jeho tvári sa nedalo prečítať vôbec nič.
Žiadne prekvapenie. Žiadny obdiv.
Len pokojný pragmatizmus muža, ktorý si prišiel vyzdvihnúť niečo, čo už považoval za svoje.
Bez jediného slova jej otvoril dvere spolujazdca.
Zuzana ešte na sekundu pozrela smerom k domu.V jednom z okien sa stále svietilo.
Potom nastúpila.
O pár sekúnd auto ticho vyrazilo do večernej premávky.
Keď vošli do reštaurácie, personál okamžite vedel, kto je Viktor.
Stačil jediný pohľad.
Čašník bez slova obišiel recepciu a odviedol ich cez tlmené svetlo hlavnej sály až k oddelenému salóniku vzadu.
Zuzana cítila narastajúce napätie. Luxusné priestory, ktoré ju ešte pred chvíľou fascinovali, v nej teraz vyvolávali zvláštny nepokoj. S každým krokom ďalej od ruchu hlavnej sály mala pocit, akoby sa pomaly vzďaľovala od bezpečia.
Za stolom už sedel Boris.
Mohutný holohlavý muž v tmavom obleku.
Mal široké ramená, hrubý krk a tvár človeka, ktorý sa už dávno odnaučil prejavovať emócie. Z pod manžety saka sa mu pri pohybe zablysol drahý oceľový náramok hodiniek.
Vedľa neho sedela elegantná mladá blondínka s neprirodzene plnými perami. Pri ich príchode sa len slabo usmiala a pomaly si odpila z vína.
Keď vošli dnu, Boris sa pomaly postavil.
„Vítam ťa, Viktor.“
Podali si ruky.
„Toto je moja nová asistentka, Zuzana.“
Boris na ňu uprene pozrel. Tvrdým, chladným pohľadom, akoby sa díval na niečo nepodstatné.
Zuzane prebehol po chrbte nepríjemný mráz.
„A toto je Ivana.“
Len ledabolo kývol hlavou smerom k žene sediacej vedľa neho.
Blondínka sa pousmiala, no oči ostali úplne prázdne.
Sadli si.
Viktor si objednal bourbon, Zuzana biele víno.
Čašník prikývol bez jediného slova.
Nepýtal sa na značku ani detail.
V tejto časti reštaurácie sa nepýtalo.
Len sa plnili objednávky.
Otočil sa a odišiel.
Ticho medzi nimi bolo ťažšie ako to doma s Milanom. Pozrela na Viktora, ktorý si práve ležérne rozopol gombík na saku. Pôsobil neuveriteľne pokojne na niekoho, kto tvrdil, že majú problém.
Zuzana kŕčovito zvierala kabelku na kolenách.
„No tak Viktor…“ ozval sa Boris uštipačne, keď sa čašník vzdialil. „Tak čo to máš zo Žralokom za problém?“
Oprel sa pohodlne o stoličku.
Žralok sa sťažoval, že si mu pokazil obchod.“
„Čosi mi spomínal niečo o nejakej šľapke.“
Krátko sa uškrnul.
Viktor sa len nepatrne usmial.
„Žralok sa sťažuje často.“
„Ale zriedka má pravdu.“
Viktor pomaly potočil pohárom medzi prstami.
„Ak tie jeho podrazy nazýva obchodom, tak áno… trochu mu ho kazím.“
Viktor si pokojne odpil z bourbonu.
„Len by nemal zabúdať, kto ho doteraz držal nad vodou.“
Krátka pauza
„A koľko láskavostí mi ešte dlží.“
Prstom prešiel po hrane pohára.
„Pomohol som mu s jedným obchodom. Bez provízie.“
Chvíľu sa odmlčal.
„Výmenou som chcel len jednu vec. Láskavosť.“
Jeho pohľad sa zúžil.
„A on ju zmenil na problém.“
Viktor sa nepatrne usmial.
„A keď už zo mňa chce robiť problém…“
Pozrel Borisovi priamo do očí a pomaly si odpil z bourbonu.
„…tak mu ho doprajem.“
Chvíľu bolo pri stole ticho.
Potom položil pohár späť na stôl.
„Ja problémy riešim.“
Viktor mu chvíľu držal pohľad.
„A ty to veľmi dobre vieš.“
Boris si ho chvíľu mlčky premeriaval.
„A tá láskavosť je čo?“
Viktor sa oprel dozadu.
„Tu nejde o žiadnu šľapku.“
Kratka pauza
„Tu ide o princíp.“
Ticho
„A Žralok zabudol, kedy má dosť.“
Zuzana cítila, že sa v tej chvíli rozhoduje niečo, čo jej úplne uniká.
Borisovi prešiel po tvári tieň nespokojnosti. Na okamih stíchol, akoby zvažoval, kam až môže ísť.
Potom sa mierne zamračil.
„Dobre, Viktor.“
Krátko prikývol.
„To mi je jasné.“
Oprel sa späť.
„Vieš, že vždy stojím na tvojej strane.“
Boris si pomaly odpil z whisky.
„Len som to chcel počuť priamo od teba.“
Boris sa mierne naklonil dopredu a pozrel na Zuzanu.
Jeho pohľad na nej zostal visieť o sekundu dlhšie, než jej bolo príjemné.
Zuzana automaticky silnejšie stisla kabelku pod stolom.
„Viktor… úprimne.“
Pozrel na neho
Na chvíľu zostalo pri stole ticho.
„Chlap ako ty, ktorý si vie kúpiť ženu, akú chce… ide sa hádať s nejakým magorom kvôli princípu?“
Pousmial sa, ale v očiach to úsmev nebol.
„Zaujíma ma ten tvoj princíp.“
Jeho pohľad potom pomaly skĺzol na Zuzanu.
Prechádzal jej tvárou, dekoltom, až ku kŕčovito zaťatými prstami na kabelke.
A potom sa len pousmial.
Viktor sa len nepatrne usmial.
„Niektoré veci sú drahšie než peniaze.“
Boris a Viktor sa pozreli na Zuzanu. Usmiali sa – obaja naraz, akoby to mali nacvičené.
Potom Viktor strelil pohľadom k Borisovej blondínke. Boris sotva badateľne prikývol.
Dohoda platila.
Viktor sa znova otočil k Zuzane.
„Postav sa,“ povedal ticho. „A vyzleč si šaty.“
Vedela, že táto chvíľa príde. Prekvapilo ju len to, ako rýchlo a s akou chladnou samozrejmosťou to prišlo.
Do líc jej udrela horúčava, no nesnažila sa nič namietať – chápala pravidlá hry.
Postavila sa, hoci sa jej kolená triasli. Siahla si za chrbát, rozopla zips a nechala šaty spadnúť k nohám.
Najviac však zostala zaskočená Ivana. Borisova partnerka len nehybne sedela a očami behala z jedného na druhého, neschopná spracovať to, čo vidí.
Zuzana stála pred chlapmi len v čiernych čipkovaných nohavičkách a podprsenke.
Obaja muži si ju mlčky, s neskrývaným obdivom prezerali.
Potom sa to stalo. Akoby na povel, Boris s Viktorom súčasne otočili hlavy a pozreli sa na Ivanu.
Tá na nich len nehybne civela, neschopná slova.
„Ivana… teraz si na rade ty,“ povedal Boris pokojne, akoby ju práve požiadal len o dolievanie vína.
Prekvapene naňho pozrela.
„Čože?“
Na okamih sa nervózne usmiala, čakala, že sa zasmejú tiež. Že je to len ďalší z ich zvláštnych večerných žartov.
Lenže oni sa nesmiali.
Viktor sa oprel dozadu v kresle a pomaly si ju premeriaval. Nie jej tvár. Najprv kabelku odloženu na stole. Potom hodinky na jej zápästí. Náhrdelník, ktorý jej Boris kúpil minulý mesiac v Miláne. Nakoniec jej oči.
A práve to ju znervóznilo najviac.
„Veď si vravela,“ pokračoval Boris ticho, „že vo vzťahu treba vedieť aj niečo obetovať.“
Ivana stisla pery.
Ešte pred pár hodinami sa smiala na ženách, ktoré odchádzali od mužov, keď prišli horšie časy. Ona predsa nebola taká. Ona vedela, čo chce. Stabilitu. Istotu. Úroveň.
Aspoň tak si to celé roky hovorila.
Lenže teraz prvýkrát cítila, akú cenu môže mať pohodlie, ktoré si zvykla brať ako samozrejmosť.
Pohľad jej mimovoľne skĺzol k Borisovým kľúčom od auta na stole. K drahým manžetovým gombíkom. K bytu, v ktorom nikdy nemusela pozerať na ceny.
A zrazu si uvedomila niečo nepríjemné.
Že veľa vecí, ktoré nazývala láskou… boli možno len luxus, na ktorý si príliš zvykla.
Borisovi z tváre zmizol aj posledný náznak úsmevu.
Pomaly pozrel na Ivanu.
„Ivana,“ povedal pokojne, no v hlase mu zaznela tvrdosť, ktorá okamžite zmenila atmosféru pri stole. „Nebudeme tu sedieť celý večer.“
Krátko kývol smerom k Zuzane.
„Postav sa vedľa nej.“
V miestnosti zostalo ťažké ticho.
Dokonca aj Zuzana cítila, ako jej po chrbte prebehol mráz.
Ivana v sebe potlačila šok, prudko, nahnevane vstala a prešla okolo stola.
Zostala stáť hneď vedľa Zuzany, vzpriamene a s eleganciou ženy, ktorá bola zvyknutá, že sa za ňou muži obzerajú ešte skôr, než prehovorí.
Svetložlté dlhé šaty na nej pôsobili drahšie … ale v skutočnosti boli ešte drahšie.
Jemná látka jej obopínala pás a vysoký rozparok odhaľoval dlhé nohy vždy, keď sa pohla. Neboli vulgárne. Skôr vypočítané. Presne ten typ šiat, ktoré kričia luxus aj bez jedinej vyslovenej značky.
Strieborné sandále na vysokom podpätku predlžovali jej postavu a malá ligotavá kabelka v ruke vyzerala, akoby ju držala len preto, aby bolo vidno manikúru a prstene.
Vlasy mala dokonale upravené do jemných vĺn, aké nevznikajú náhodou, ale po hodine pred zrkadlom.
Každý detail na nej pôsobil premyslene. Nie pre ňu samotnú. Pre pohľady ostatných.
Ivana milovala miesta, kde sa podávalo drahé víno, milovala hotely s výhľadom a mužov, pri ktorých nemusela pozerať na ceny v jedálnom lístku.
Lenže dnes večer tu stála.
Prvýkrát totiž mala pocit, že účet možno nepríde len v peniazoch.
„A teraz si daj dole šaty,“ zopakoval Boris.
Ivana ho prepaľovala urazeným, zúrivým pohľadom. Ruky jej však automaticky vystrelili za chrbát.
Siaha si za chrbát, rozopla gombíky a šaty padli na zem.
Ruky si pevne prekrížila cez bielu čipkovanú podprsenku. Vedľa Zuzany v čiernom teraz stala ona – iba v bielych čipkovaných tangách.
Viktor s Borisom sa na seba spokojne pozreli. Výborne sa bavili.
„Zuzana, teraz podprsenka,“ prikázal Viktor.
Zuzana bez slova siahla na zapínanie, rozopla ho a odložila podprsenku nabok. Keď odhalila prsia, Boris uznanlivo hvízdol.
Boris sa bez ponáhľania zdvihol zo stoličky a zastal tesne za Ivanou. Siahol na zapínanie jej podprsenky.
Keď látka skĺzla dole, Ivana okamžite zareagovala – ruky z hrude nespustila a prsia si pred ich pohľadmi úporne chránila.
Postavil za Zuzanu a vyhľadal Viktorov pohľad. Viktor odpovedal tichým prikývnutím – tichý súhlas dvoch lovcov. Boris nato uchopil Zuzanine prsia, stlačil ich, nadvihol a palcami jej pomaly polaskal bradavky.
Bolo na ňom jasne vidieť, ako veľmi sa mu páčia.
Ivane sa to vôbec nepáčilo. Sledovala, ako sa Boris hrá so Zuzaninými prsiami, nahnevane naňho zazerala a nechápavo krútila hlavou. Boris však jej hnev ignoroval.
Presunul sa za jej chrbát, chytil lem jej tangáčov a stiahol ich na zem. V miestnosti nezostalo nič skryté; všetkým prítomným sa naskytol pohľad na jej upravený blondavý trojuholník.
Viktor vstal, oprel sa o stôl a rozopol si nohavice. Vytiahol penis a pohľadom naznačil Zuzane, čo má robiť. Zuzana pred neho bez váhania kľakla. Chytila ho do ruky, chvíľu ho dráždila a potom si ho vložila hlboko do úst.
Boris na nič nečakal. Rozopol si nohavice a posadil sa hlbšie do stoličky, aby mal dokonalý výhľad na druhú dvojicu. Palcom nekompromisne naznačil Ivane, čo má robiť.
Tá sa pomaly spamätávala z prvotného šoku. Kľakla si k nemu, oslobodila jeho penis z bielizne, najprv ho dráždivo oblízla a vzápätí jej zmizol medzi plnými perami.
Zatiaľ čo si Viktor užíval Zuzanine ústa, Boris prešiel k činom. Ivana sa bez slova postavila, prešla k hrane stola a vysadla na ňu tak, aby druhá dvojica neprišla ani o jediný detail. Široko roztiahla nohy. Boris k nej podišiel a začal ju jemne dráždiť. Ivana už bola úplne pripravená, a tak jej bez ďalšieho čakania vsunul dva prsty hlboko do jej horúceho vnútra.
Chvíľu ju dráždil, až kým Ivana nezačala hlasno vzdychať. Potom prsty vytiahol, nahradil ich svojím penisom a začal pomaly, hlboko prirážať.
Boris pohľadom naznačil Viktorovi, aby sa pripravil. V jedom momente vytiahol penis z Ivaninej pošvy.
Viktor na jeho miesto okamžite zasunul ten svoj a vnikol do nej tak rýchlo, že Ivana nestihla vôbec zareagovať.
„Ostala len šokovane mávať rukami vo vzduchu.“
Boris k nej okamžite pristúpil z druhej strany. Priložil jej penis k ústam a nekompromisne ho zasunul až po samotný koreň.
Viktor s Borisom nasadili surové, rýchle tempo. Ivana sa do toho divokého rytmu okamžite chytila, hlasno vzdychala a pýtala si stále viac. Netrvalo dlho a ten obojstranný tlak ju priviedol do absolútneho šialenstva – jej telo explodovalo silným, nekontrolovateľným orgazmom, ktorý si naplno užívala.
Len čo sa Ivanino telo upokojilo, Viktor jej naposledy polaskal dokonalé prsia. Pomalým pohybom opustil jej pošvu, no nenechal ju celkom vydýchnuť – ticho v miestnosti preťalo ostré plesknutie jeho dlane o jej chlpatý, premočený klin.
Ivana inštinktívne stiahla nohy k sebe, no vzápätí sa otočila na brucho a vystrčila naňho zadok. Boris do nej zozadu okamžite vnikol. Po pár tvrdých prírazoch sa vytiahol a palcami jej začal pripravovať análny otvor.
Keď cítil, že oba prsty vošli dnu, výdatne si naslinil penis a pomalým, plynulým tlakom ho vnoril hlboko do jej análu.
Stačilo pár tvrdých prírazov a Boris jej s hlbokým vzdychom naplnil análny otvor. Len čo sa stiahol, Viktor využil moment a poslednýkrát vnikol do jej pošvy, kde sa v divokom rytme vzápätí vyvrcholil.
Keď od nej obaja konečne odstúpili, v izbe zavládlo ticho. Ivana na stole len zhlboka dýchala, kým sa pomaly spamätávala z horúceho náporu, ktorý práve skončil.
V miestnosti bolo počuť len Ivanino namáhavé, hlboké dýchanie. Stále bez hnutia ležala na stole.
Boris zdvihol z podlahy jej tangá, hodil ich pred ňu a stroho zavelil: „Obliekaj sa.“
Bez ďalšieho pohľadu sa vrátil na svoje miesto. Viktor už sedel za stolom, a tak Boris do dvoch pohárov štedro nalial whisky. Zuzana sa medzitým v tichosti obliekla a s hlavou dole si k nim prisadla.
Muži si mlčky pripili a pohľadmi tlačili na Ivanu, čakajúc, kedy sa konečne pozbiera.
Začala sa obliekať.
V miestnosti vládlo ťažké ticho, ktoré prerušovalo len tiché šuchotanie látky a cinknutie ľadu v pohároch.
Boris s Viktorom ju mlčky sledovali.
Akoby to celé bola len obyčajná súčasť večera.
Keď sa konečne obliekla, prisadla si späť ku stolu a mlčky sa napila vína.
Boris sa pohodlne oprel a pozrel na Viktora.
„Tak čo… ukážeš nám už konečne ten princíp?“ uškrnul sa.
Viktor siahol do aktovky, vytiahol obálku a bez slova ju posunul Borisovi.
Boris ju prevzal, krátko pritom pozrel na Ivanu a potom z nej vytiahol tri fotografie.
Viktor sa pokojne oprel dozadu.
„To sú fotky z času, keď som bol v Miláne.“
Ivane pri pohľade na obálku na okamih stvrdol výraz.
Boris pomaly vytiahol prvú fotografiu.
Bol na nej Žralok, zachytený priamo pri sexe s nejakou ženou v jeho vlastnej kancelárii.
Viktor pritom krátko pozrel na Zuzanu.
Bolo zjavné, že vôbec nechápe, čo sa pri stole práve začalo.
Boris vytiahol z obálky druhú fotografiu.
Tentoraz sa na ňu ani nepozrel.
Len ju mlčky podal Ivane.
Vzala si ju trasúcimi sa rukami.
Keď na ňu pozrela, okamžite zbledla.
Na fotografii bol opäť Žralok.
Tentoraz však záber jasne odhaľoval aj tvár ženy pod ním.
Bola to Ivana.
Boris vytiahol tretiu fotku. S tichým úsmevom a tvrdým pohľadom upretým na Ivanu ju nechal len tak voľne spadnúť na zem.
Ivana už nemala silu vziať ju ani do rúk. Na zábere ležal Žralok na stole a na ňom sedela úplne nahá Ivana, ktorá na ňom divoko jazdila. Fotografia detailne zachytávala aj jej odhalené prsia.
Boris siahol po mobile, ktorý ležal na stole, a vyhľadal meno Žralok.
Stlačil vytáčanie.
V miestnosti zostalo ticho, prerušované len monotónnym tónom spojenia.
Po chvíli linka cvakla.
„Čau, Boris,“ ozval sa zo slúchadla Žralokov hlas.
„Čau, Žralok,“ odpovedal Boris pokojne.
Pohľadom pritom prešiel po Viktorovi.
„S Viktorom sme sa dohodli.“
Krátka pauza.
„Tú jeho kurvičku necháme jemu.“
Boris sa pohodlne oprel a pozrel na Ivanu.
„A ja ti priveziem inú kurvičku.“
Na perách sa mu objavil slabý úsmev.
„Mladšiu. Krajšiu.“
Chvíľu nechal tie slová visieť vo vzduchu.
„Uvidíš sám.“
Dohoda bola uzavretá.
A Žralok ešte netušil, že práve prestal byť problémom.
