Prišla som z roboty, reku si nachvíľu vystriem nohy, však celý deň ma nesú…a hádajte, čo?…Tesa zaspala…ale mala krásny sen…bola na prechádzke, vietor je vial vo vlasoch, počúvala hudbu, usmievala sa, sem tam si aj poskočila v rytme hudby…miluje hudbu a tanec…zastaví sa, slnku ukáže svoju tvár, zavrie oči…a užíva si ten krásny okamih…je spokojná, šťastná…nevadí jej, že je slobodná…otvorí oči, ale chvíľku jej trvá, kým začne vidieť…a v tom okamihu narazí do neho…vysoký chlap, hnedé vlasy, nakrátko…a tie oči, hlboké, orieškové…nemohla z neho spustiť oči, on ju stále jemne držal za predlaktia…sa pousmiala, ospravedlnila sa a on jej povedal… také krásne dievča môže do mňa každý deň vraziť…stúpla jej červeň do líc…a keď sa jej spýtal, že kam sa vybrala a či jej môže robiť spoločnosť, súhlasila…tak sa prechádzali, rozprávali sa o všetkom možnom…o záľubach, práco, hudbe atď…ale určite všetky témy nevyčerpali…nakoniec ju odprevadil domov, vypýtal si jej číslo…jemnými perami ju pobozkal na ústa a odišiel…hneď jej napísal správu…zajtra Ťa pozývam na rande…ona to, žiaľ, musela zrušiť bo už mala plán, ale na druhý deň mala voľno…prišiel pre ňu na biku, cez správy sa tak dohodli, že sa pôjdu bicyklovať…išli na zmrzlinu…ľahli si v parku do trávy…tá šteklila ich lýtka…obidvaja sa pozreli na oblohu, a Tesa hneď povedala, vidíš v tom obláčiku ❤️? …baví ju sledovať oblaky a predstavovať si, čo by to mohlo byť…a on ho tiež videl…chytil ju za ruku…potom bez slova len ležali…ale museli už ísť…bolo jej to ľúto, ale však, zajtra sa zas stretnú…teraz ju už pred vchodom pobozkal tak, francúzsky…bolo to krásne…chcela Ti ešte niečo povedať, ale už nestihla…zvonil telefón…A z telefónu sa ozve…Ty, kde si??? Už si tu mala byť…a ja, jasné, už idem…rýchlo som sa obliekla, dala slúchadka a vyrazila som…usmievala som sa, otočím tvár k slnku…a…mám nejaké Déjà vu…čo to je??? Nechápala som…no nič, otvorím oči a bum…a už som vedela, čo bude nasledovať…😜
