Mäsiarska

Kulinársko- erotická.
Venujem Cortigiane.

V našej ulici ostalo akoby zázrakom posledné klasické mäsiarstvo v meste. Kachličky, háky, sklo nerez . Hygiena. Čisto, milý úsmev . Duch Michala Tučného stále znie:" 20 deka 30 deka môže byť o 11 deko viac?? Poradíme poslúžime čo nemáme nahradíme. " Pani vedúca i majiteľka v jednej osobe. Dobieham ako posledný zákazník. Svetlá už pohasnuté, vpálim dnu, keď pani vedúca už, už ide zamknúť.
-Pán sused prečo tak pozde?
-Prepáčte, potrebujem ešte niečo zajtra, prídu mi hostia.
-Tak poďte rýchlo dnu, ale bude to bez účtu, lebo už som zavrela kasu. Hádam ma neudáte.
Vošli sme dnu za mnou zamkla a viac stlmila svetlo v predajni.
-Tak prosím mladý pán, -
V tomto obchode je každý zákazník mladý pán či pani, je to bontón a preto sem radi chodíme. Aj iné vtipy sa tu robia.
-Potreboval by som kúsok bravčového stehna-
-Stehienko dáme pripravíme a čo ešte?
-Kúsok klobásky a to spolu upečiem
-To nie, spolu to sa mladý pán robí plnené, veď vám to ukážem aj predvediem.
Vzala klobásku a pozrela na ňu. No klobásku už nedržala profesionálne, anonymne ako mäsiari, len zľahka, ale schmatla ju tak, ako nás ženy držia, keď do nich vchádzame. Zablýskala zmyselne očami.
-Táto bude akurát ani tenká, ani hrubá, ani dlhá, ani krátka- primeraná.
-Myslíte že postačí ? Veď všade sa zháňa iba veľké, dlhé a hrubé- Mierne som namietol.
-Mäso je už uložené vzadu v boxoch tu Vám To neurobím poďme dozadu do prípravne. Slovíčko "to" povedala s úplne inou intonáciou ako obvykle. Jasne tam bol provokačný náznak.

Vošli sme do prípravne a v predajni zhasla svetlo, ani som si nevšimol. Vzala klobásku a začala ju umývať. Odrezala uzlíkové konce.
Teraz je akurát - a stiahla kožu ako predkožku. Opäť na mňa zmyselne pozrela. Podišla bližšie.
-Neviem či je akurát, veď je len to je len mŕtvy kus. Mŕtvola ktorú jeme. Ja taký kus veľký nemám neposlúžim.
-Živé je vždy akurát, lebo živé žije a živé sa živému prispôsobí. To vždy pasuje do seba.
Vybrala kus stehna z boxu.
-Toto bude akurát stehienko, ale trochu tvrdé načim ho zmäkčiť.
Vzala klobásku a začal s ňou udierať na stehno.
-To aby sa zmäkčilo, neklepene iba zľahka pripravíme. - Opäť blysla očami po mne.
-Je to len mŕtve- mŕtvola. Živé to je o inom.
-A j na živé príde rad, keď sa chce.
-Hádam sa chce.
Schmatol som ju za pás. Vsunul ruku hore. Mala oblečené iba biele potravinárske montérky, tričko a petitovú mäsiarsku kamizolu – tradícia je tradícia . Tam hore, to boli dva kusiská. Pevné, náležité. Skĺzol som do nohavíc. To bolo stehno a žena. Nie krv a mlieko, ale krv a mäso. Mocné ruky čo denne nosia polku svine a zvŕtajú sa so sekáčikom. Nožiská, ručiská, stehniská, ale nie obezita. Sladký, mocný život – dolce vita- . Neprotestovala, postačil jediný gombík a nohavice padli. Ani ona nelenila rozopla ma.
-Už dávno ťa pozorujem, ako k nám chodíš , čakám na Teba. A objali sme sa.
Spadli sme na uzučký gaučík . Inak doska s dekou položená na debničkách, slúži na krátke vyrovnanie sa a relaxáciu ak bolia kríže. (Koho dnes nebolia??)
-Vyprobujem klobásku. A začala mojou klobáskou zmäkčovať svoje stehná.
-A dáme klobásku do pekáča. Pekne živé do živého. Tak sme už boli v, pre mladších"in" . Chvíľu sme jazdili.
-No vidíš vravela som, že živé do živého vždy pasuje.Tu zaujala takú polohu, akú ani najschopnejší jogín nevie. Mocne ma zovrela v sebe.
-Čo naháňajú v inzerátoch, veľké, dlhé. Pcha! Nevedia čo chcú. "Amatérky" nevedia ako zapasovať! Po chvíli ju skrútilo zovrela ma, mocnými rukami ešte silnejšie objala. Prirazila do seba.Vydýchla mohutne a uvoľnila sa.
-A čo dressing kam s ním?
-Počkaj -a vybrala ma von- Ešte nie, trošku to zbrzdíme.
Držala ma za klobásku pravdupovediac, skôr pároček, podišli sme k malému prípravnému stolíku, kde ležalo stehno.
-Neboj sa, ukážem ti fintu, čo nás učila majsterka ešte v škole. Mala 6 detí, ale muž jej neutiekol. Aj iné nás naučila.
-A čo ten tvoj?
-Ten mi odišiel, ale do neba.
V ruke sa jej zablysol nôž. Zamrazilo ma a videl so všetky horory od Hitschkoka po Masaker motorovou pílou. Tušil som ako jej odišiel ten jej....No môj pároček pevne držala. Erekcia zo strachu a zvedavosti je veľmi silná. Zrazu ma pustila a
bleskurýchlym ťahom narezala do stehna dieru. Naviedla môjho do tej mŕtvej studenej mäsovej diery.
-Tak ho teraz pekne zachladíme, aby sa zabrzil, ale nezvädol. Divoký pocit plný zmätku . Hebko vlhko, ale studeno tak 6°C, ako je mäso skladované. To bol priznám, úplne nový pocit. Bol som zmätený a nevedel či sa pohoršovať, alebo si užívať. Zbadala môj vnútorný chaos.
-V našom fachu má telo, mäso a smrť inú hodnotu, ber to ako profesionálnu deformáciu, aj lekári sú mäsiari.

Už je dosť zachladený, teraz ho ohrejeme. Zasa sme sa vtesnali na pričňu.
-A čo s tým dressingom? Môže ísť na mäsko, alebo radšej ho daj do mäska. Brzdenie chladom bolo účinné, chvíľu trvalo, kým sme prácu úspešne dokončili. Vstali a začali sa venovať kulinárstvu. Zasunula už mŕtvu klobásku do mäsa. Ďalšími šikovnými ťahmi noža vykúzlila pyšteky
-To bude pekne chrumkavé. A aby to nebolo suché dáme aj chĺpky.
Špikovacou ihlou a vyčarovala krásny hustý lesík z prúžkov slaninky.
-Pekne to upečieš a keď to bude hotové, vyberieš klobásku von, do dierky dáš studený dressing a klobásku tak na polovicu vopcháš dnu. Pri servírovaní dáš aj dve vajcia na tvrdo s chĺpkami z petržlenu.
Podarilo sa mi to upiecť podľa inštrukcií a výsledok bol eroticko -kulinársky. Pre vegetariánov som zasa urobil krásnu vagínu z červenej repy s jogurtovým dressingom a žltou dusenou mohutnou cuketou. Nebojte sa, nerozkrájal som ju ako uhorku vo väznici.
Samozrejme že som potom ešte odniesol pani vedúcej kúsok na odbornú koštovku. Že popritom okoštovala zasa mňa, je už jasné. Len neustále mi vŕta hlavou, prečo tie jej klobásky, alebo čevapčiči majú taký úžasný šmak, vôňu. Odér. Čo tak s nimi robí? Kam ich asi dáva? Asi sú v tom dáke čary a fígle starej majsterky...

Komu prídem napiecť a dať do pekáča??

Pozn. autora.
Praktiky vyhotovenia umelej vagíny z mäsa popisujú už v antických časoch.