Vojnová romanca - súťažná

Príbeh, ktorý vám teraz rozpoviem sa stal pred mnohými rokmi. Bolo to počas vojny. Naša strelecká brigáda bola súčasťou prvej vlny útoku. Už si nepamätám pri ktorom meste ma zranili. Výbuch granátu ma odhodil. Mal som poranenú hlavu a zlomenú ruku. Poslali ma do lazaretu hneď za bojovou líniou. Naši, ale nepriateľa hnali a tak po dvoch dňoch sa z frontového lazaretu stal lazaret zázemný. Časť vojenského personálu nahradili miestne sily. Išlo hlavne o miestne ženy, lebo muži boli na fronte.
Bola medzi nimi aj Nataša. Krásna vysoká blondína, s modrými očami. Viem čo si poviete, ale naozaj taká bola. Láskavá ku všetkým, a celý lazaret ju miloval. Starala sa hlavne o ťažké prípady. My, čo sme mali ľahšie zranenia a boli sme viacmenej sebestační, sme ju len hltali pohľadom.
Po dvoch týždňoch, keď mi povolili vychádzky, som ju stretol v kantíne. Nesmelo som sa posadil oproti nej. Obdarila ma svojim anjelským úsmevom a pokračovala v jedení. Takto to pokračovalo ďalšie tri dni. Keď som bol sám, prehrával som si náš rozhovor, ale keď som si sadol pred ňu, tak som zo seba nedostal ani hlásku. Na štvrtý deň ma oslovila ona. Začala rozprávať akoby niekomu známemu. Vôbec som jej nerozumel. Jej hlas bol, ale rovnako čarovný ako jej tvár. Svoju reč zakončila otázkou a čakala na odpoveď. Vôbec som nevedel čo hovorila ani čo sa pýtala. Jej letmý úsmev na priviedol k prikývnutiu. Zobrala ma za ruku a spravili sme si prechádzku k neďalekej dedinke, odkiaľ pochádzala. Potom sme takéto prechádzky absolvovali každý deň. Ja som sa učil jej jazyk a ona môj. Najprv len reč, potom aj bozkami. Po mesiaci keď mi dali dolu dlahy a o dva dni som mal vyraziť k svojej jednotke som jej povedal, že sa budeme musieť rozlúčiť.
Bola smutná, ale obaja sme vedeli, že táto chvíľa príde. Na druhý deň ma zobrala popri potoku ďaleko od dediny aj lazaretu. Zaviedla ma na čistinku pri potoku, chránenú vysokým krovím. Postavila sa doprostred a slnkom jej žiarili vlasy. Pomalým pohybom si stiahla šaty z ramien a nechala ich padnúť na zem. Stála tam ako ju pán Boh stvoril. Jej plné prsia, ploché bruško, široké boky a svetlá húština medzi nimi. Pohľad pre bohov. Pristúpil som k nej a začali sme sa bozkávať. Zrazu sme boli na zemi, obaja nahí, naše ruky hladili telo toho druhého. Jej telo sa týčilo nad mojim keď si ma osedlala. Jej plné prsia nadskakovali v rytme prírazov. Prvá sa urobila Nataša, potom aj keď som si ju položil na chrbát a po pár minútach som jej vyplnil pošvu mojím semenom. Zostali sme tak do seba zakliesnení a vychutnávali si tú opojnú chvíľku.
Ten nádherný okamžik narušili dvaja muži. V špinavých šatách a s puškami. Najprv sa smiali keď nás zbadali, ale keď som sa v rodnom jazyku na nich oboril, tak namierili na mňa pušky. Boli to partizáni. Ďaleko od ľudí, mohli kľudne strielat. Jeden spravil pohyb a vystrelil. Nataša sa vrhla do strely a padla mi k nohám. Partizáni prekvapení jej obeťou máličko zaváhali. To stačilo, aby som skočil dopredu a prvého zrazil na zem päsťou. Druhého som kopol až sa ocitol tiež na zemi. Zobral som padnutú pušku a oboch zastrelil. Padol som na kolená k Nataše. Moja láska už bola mŕtva. Tráva tmavla krvou.
Auf Wiedersehn meine liebe.