Ako som kúpila stromček

Vianoce. Pre niektorých je to zháňanie darčekov a tlačenica v obchodoch. Pre mňa, je to vôňa orechov, vanilky a iných dobrôt, ktorá sa šíri bytom pri pečení. A samozrejme, vôňa ihličia z jedličky. Problém je len jeden. Ja živý stromček milujem, on ho neznáša - treba ho každý rok kupovať nanovo, neustále z neho opadáva ihličie a nakoniec musí tú pichľavú metlu vyhodiť von. Frfloš, ale mám ho rada...

Tento rok nechcem žiadnu metlu z obchodu. Pôjdeme si „nájsť“ ten svoj v lese sami. Nie, že by sa Petrovi ten nápad čo i len trochu pozdával, ale potom čo som sa v kuchyni dva týždne pri pečeni zvŕtala ako tanečnica pri tyči, som dosiahla svoje. Najviac tomu dopomohlo to, že som to celé absolvovala kostýme zvodnej Santovej pomocníčky. Červená podprsenka s košíčkami ktoré mi končia ešte pod bradavkami, suknička, v rovnakej farbe, ktorá siaha sotva pod zadoček a zbraň každej ženy, červené opätky. Pravda, s tými opätkami som to možno trochu prehnala, pretože ich výška znamenala, že zakaždým, keď som sa zohla, sa mi suknička vyhrnula tak vysoko, že som Petrovi ukázala obe moje vyholené dierky. Takže môj kostým vylepšil o análny kolíček s červeným kamienkom. Sexovali sme každý deň. Viackrát.

Oplatilo sa to. Sedím v aute, stromček pevne priviazaný na streche. Petra som vyhodila u rodičov, pomôže im vyzdobiť ich stromček, samozrejme umelý. Ja som sa na chvíľku zastavila u kamarátky a čaká ma už len cesta domov. Spievam si „So this is Christmas“ spolu s Beatles, vianočnú náladu mi už nič nemôže pokaziť.

Jedine... Vpredu vidím auto lesnej stráže. Do riti! Zastavujem. Rozopnem jeden gombík na košeli a poodhalím svoj pevný dekolt. V späťáku skontrolujem svoj vzhľad. Je to dobré, ale aj tak rozopnem ešte jeden a nechám vytŕčať kúsok podprsenky. Stiahnem okienko a cítim studený vzduch až na svojich bradavkách. Okamžite sa postavia, ale v tejto chvíli to vôbec nie je na škodu. Dievča, to dáš, neboj sa!

„Dobrý deň pani vodička, chcel by som vás požiadať o doklad o kúpe stromčeka ktorý máte na streche.“ Začnem sa prehrabávať v kabelke a hľadať doklad ktorý tam nie. Trpezlivo čaká. Nakloním sa k okienku aby som mu ponúkla pohľad na moje polonahé prsia a zaklamem „No, asi som ho niekde stratila.“ „Tak ho skúste pohľadať.“ Zoberiem kabelku do ruky, sklopím pohľad dole a zatiaľ čo sa v nej prehrabávam, doslova cítim ako jeho pohľad ohmatáva moje kozy. „Asi ho nenájdem,“ skúšam, či sa predsa len z toho nejako nevyšmyknem.

„Ste ochotná zaplatiť blokovú pokutu na mieste?“
„A koľko by to bolo?“
„No, že ste to vy, budete to za dvesto eur. Pokiaľ toľko pri sebe nemáte, tak to bude za päťsto v správnom konaní.“

Toľko pri sebe samozrejme nemám a predstava, že mi príde domov pokuta ...
„A nedalo by sa s tým niečo spraviť? Zaplatiť vám to nejako ináč?“
„Ako ináč?“
„No, povedzme, že by som pre vás niečo urobila“, rukou si prejdem po odhalenej časti dekoltu zatiaľ čo sa mu pozerám priamo do očí. Pri tom pohľade preglgne, ale stále stojí neoblomný vedľa auta. Moja ruka zamieri z dekoltu von za auta a priložím ju na jeho nohavice. Cítim jeho vtáka. Nemám problém ho nahmatať, už mu pekne stojí. Pomaličky ho skúmam prstami. Nehovorí nič, a tak s nádejou pokračujem. Rozopnem mu zips a zájdem rukou dnu. Prejdem mu nechtami po stoporenom úde až po žaluď na ktorom cítim mokrú kvapôčku. Vrátim sa hlbšie a v jeho nohaviciach nahmatám gule. Nežne sa s nimi hrám a nezabúdam ani na vtáka.

„Tak ako? Dohodneme sa?“ uisťujem sa, že moja námaha nie je zbytočná.
„Tak to pre mňa musíš spraviť viac“, zmrazí moje nádeje. Tak nejako som dúfala, že viac nebude treba.
„A nestačilo by?“ skúšam svoje šťastie ešte raz.
„Vyzerá to tu ako bazár? Nebudeme sa tu zjednávať. Fajči alebo plať!“

Začnem sa súkať von z auta, slzy na krajíčku. Kľaknem si vedľa auta, vytiahnem jeho vtáka, zavriem oči a začnem ho fajčiť. Má divnú chuť, ale nie nepríjemnú. Nemá význam otáľať, navyše mi začína byť poriadna zima a drobné kamienky rozsypané na ceste ma bolestivo pichajú do kolien. Chvíľu trvá, než sa naše pohyby zladia, ale onedlho cítim jeho penis, ako pravidelne naráža na moje hrdlo len aby vzápätí vyšiel z mľaskaním až takmer von. Ani sa nenamáha upozorniť ma, že už je takmer hotový a tak ma výstrek mazľavej teplej tekutiny zastihne nepripravenú. Aj keď, neviem ako sa dá na niečo také pripraviť. Pozrie sa na mňa a s akousi zvrátenou nehou ma pochváli: „Dobre fajčíš.“ Nečaká, že by som mu vrátila kompliment. Otočí sa, nasadne do auta je preč.

Celá rozklepaná si sadnem do auta. Zavriem dvere a zapnem kúrenie. Napijem sa vody, no v ústach stále cítim chuť jeho semena. Opriem sa do sedadla, a rukou si zájdem do výstrihu. Ešte stále je tam mokro od mojich slín. A toho druhého. Idem ďalej, až kým nezacítim bradavku a začnem sa s ňou hrať. V hlave si prehrávam čo sa práve stalo. Medzi nohami cítim svoju ruku, ani neviem, ako sa tam dostala. Nechám ju tam, až kým sa mojím telom nepreženie výbuch ktorý začal dole a otriasol celým mojím telom.

Niekedy na Petrovu prácu žiarlim. Často nie je doma celé dni, ale taká už je práca lesnej stráže... ;-)