Pristupovali...?

Znechutená čakaním na večne meškajúci rýchlik prešľapujem z nohy na nohu vedľa svojho kufra. Playlist v mobile mi už začal hrať druhý raz, no snáď sa už dočkám... Halelujaaaa, poberám sa k vypísanému nástupišťu. Cestujúcich málo, avšak dostatok na to, aby sa v každom kupé usadil aspoň jeden. No nič, vyberiem menšie zlo, ku ktorému si prisadnúť. Hmmm... toto zlo sa mi páči.. sympaťák okolo 30ky, jemné strnisko, skoro žiadna batožina, škoda no, budeme spolu cestovať len krátko. :-/ Spýtam sa, či si môžem prisadnúť a po súhlase sa umiestňujem na sedadlo vedľa dverí, pričom kufor zasuniem podeň. (áno v týchto nových vozňoch sa to dá, mohlo by to viac ľudí takto praktizovať xD)

Ako si tak robím pohodlie, spolucestujúci mi hovorí: „Mohla si aj bližšie, nehryziem...“ Zdvihnem zrak od čiernej diery zvanej dámska kabelka a s úsmevom bez rozmyslu zahlásim: „Ale ja hej!“ :D Úprimne sa zachechtal a prisadol si bližšie a hlavne nebojácne on. Dali sme sa do reči...

Počas rozhovoru som si ho vyobzerala od hlavy až po päty. Vlasy od barbera, prenikavé nezbedné oči... ako veľmi sa ukáže až neskôr... :) Vkusne oblečený, jednou rukou gestikuloval, druhú mal pozvoľna na stehne, miestami ňou skĺzol ku rozkroku. Kombinácia jeho mimiky, gest a celkového postavenia bola ako zvierací tanec pred párením. A keďže som sama v neustálom spojení so svojim vnútorným zvieraťom, podvedome som túto hru opätovala. Prehrabla si vlasy, občas nazrela ponad okuliare, občas ich posunula po nose vyššie, decentne upravila výstrih, či jeho obsah. Porozumeli sme si, našli sme v tejto džungli vlastný druh.

Konverzácia sa uberala aj k témam, ktoré sú na verejnosti tabu. Boli sme tam však len dvaja, nemali sme koho pobúriť. Intímne otázky sa stupňovali, fešák už nechával ruku na rozkroku, prípadne ňou aj zašiel za nohavice. Páčilo sa mu, keď som tým smerom hodila očkom. Tiež sa vo mne zbierali podobné chute. Neubránila som sa hladkaniu dekoltu, či stehien... Hanblivosť ma však premohla, tak som vstala a zatiahla závesy na chodbu.

„To si nemusela, ja sa nehanbím.“
„Teraz ale patríš môjmu zraku...“

Po tejto vete už odhalil, čo to v tých nohaviciach prehmatával. Začalo mi robiť problém, pokračovať v rozhovore. Opakovaná pripomienka „Oči mám vyššie...:)“ ma dráždila ešte viac. Zašla som si rukou pod šaty, nohavičkám na premoknutie stačil vzrušujúci rozhovor... Schoval ho a slovami ma hecoval ďalej. Zo slušnej (na prvý pohľad) cestujúcej spravil po pár kilometroch nemravnicu, čo si len tak bez štipky hanby hladí intímne partie.

Chcela som, aby sa ma tento pohľadný neznámy dotýkal, držal si však stále ten istý odstup. Po nejakých základných intímnych otázkach začal rozprávať príhody: intrákové, bytové, chatové, ale aj cestovné, a ja som sa pristihla, ako túžim po tom, aby ho zase vytiahol. Mala som na jazyku prosbu, tak som si do neho radšej zahryzla. A rovnako do pery. On však vyslyšal moje nevyslovené túžby a opäť sa s ním v prítmí kupé začal hrať. Tentoraz si ale žiadal, aby som sa rozrozprávala ja... o mojich zážitkoch, chúťkach, úchylkách...

V danom rozpoložení som sa priznala aj k tomu, čo bolo doposiaľ dobre schované. V záplave vzrušenia som ku všetkému miesto štipky korenia prihodila rovno za hrsť. :D Rovnako som sa z ničoho nič dovolila opýtať, či je povolený aj telesný kontakt. Uškrnul sa a presadol vedľa mňa, keď som sa ale načiahla, zastavil ma a len mi dýchol do uška. Zimomriavky spôsobili, že som pod prstami zaznamenala každý chĺpok, ktorý som omylom pri hygiene vynechala. :-/ Skryť stuhnuté bradavky už ani vystužená podprsenka nezvládala. S rukou stále pod šatami som privrela oči a predstavila si ako sa s nimi hrá prstami a jazykom. Pri tom mi neustále čosi šepkal... vzrušovalo ma to, sotva som rozoznávala slová. Už len moment a tlmene som sa rozvzdychala. Pomaly som sa preberala z opojenia a začala som si uvedomovať, akú vetu vypustil ako poslednú... „Zopakuješ mi, prosím, tú tvoju cieľovú stanicu?“ Otvorila som oči a pomaly sme vchádzali do stanice. Sakra! Rýchlo pozbierať veci a von! x(

Nechcelo sa mi od neho, musela som. Z nástupišťa tohto zapadákova som pozerala do okien, či ho tam niekde ešte nezahliadnem. Škodoradostne stál tesne pri okne aj s kamošom celým v dlani. Vyplazila som na neho jazyk.:-P Vlak sa síce pomaly pohol, no môj vzrušujúci spolucestujúci mi ešte stihol na rozlúčku dopriať jeden prudký výstrek rovno na okno...

Za všetky zvrhlé cestujúce: Ďakujeme, milí fešní exhibicionisti, že cestujete vlakmi Železničnej spoločnosti Slovensko... :)