Pekný večer prajem všetkým. 🤍

Nikdy by som si nemyslela, že budem písať niečo takéto práve sem. Som človek, ktorý veľa premýšľa, analyzuje a niekedy až zbytočne hľadá odpovede. Ak sa vám nebude chcieť čítať, pokojne tento príspevok preskočte. Ak ho však dočítate až do konca, budem vďačná za váš pohľad.

Úprimne, som už veľmi unavená z dnešných vzťahov a zo spôsobu, akým sa medzi ľuďmi buduje dôvera. Mala som tu človeka, ku ktorému som si vytvorila blízky vzťah. Dnes mám pocit, akoby sa všetko otočilo a zrazu som to ja, kto musí bojovať o pozornosť alebo neustále niečo vysvetľovať.

Pri nových rozhovoroch sa mi často stáva, že mám pocit, akoby som každú chvíľu musela dokazovať, že som skutočná, úprimná a že moje úmysly sú dobré. Mám overený profil a viem, že ani to nie je stopercentná záruka. Uvedomujem si, že aj za overeným profilom môže byť niekto neúprimný. Preto mi vôbec nerobí problém zavolať si alebo komunikovať otvorene.

Čo ma však mrzí, je to, že niektorí ľudia odo mňa očakávajú stále nové a nové dôkazy dôveryhodnosti, zatiaľ čo sami nič podobné neponúkajú. Dôvera predsa nevzniká tak, že ju buduje iba jedna strana. Mala by sa vytvárať prirodzene, postupne a obojstranne.

Možno som len staromódna, ale myslím si, že muž by mal byť ten, kto si svojím správaním získa dôveru ženy, rovnako ako žena dôveru muža. Nie aby jeden neustále niečo dokazoval a druhý len hodnotil.

Naozaj by ma zaujímalo, či to máte podobne aj vy, alebo som len ja príliš citlivá a príliš nad všetkým premýšľam.