Moruše
Krásne svieže nedeľné ráno, švitorenie operencov, vôňa záhrady, opojenie životom v jeho najzákladnejšej forme.
Stúpla som si zažiadaná pod strom a načahujem sa do výšky za najkrajšími, naliatymi plodmi. Žiaria zdravím a prísľubom občerstvenia. Odlesk slnka vytvára v korune úsmev nad tým, ako okolo načiahnutej paže padajú dole zrelé plody... a ten, vytúžený, za ktorým sa naťahujem,...ten - neuchopím, spomalene, fakt spomalene padá pomedzi prsty, okolo očí a otvorených úst na zem...
Hladuplná filozofia velí - nedívať sa vysoko, netúžiť po tom, čo nie je na dosah a - brať, čo rýchlo utíši chuť na sladké plody.
Ak by ja som bola Eva, mňa by had v raji dostal morušami...
PS Kúsok od Pražského hradu sú... ponad Jelení příkop...





Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing.