Jednoducho JA

Ja vravím, keď mám mlčať a mlčím, keď mi vravieť treba...vtedy priam onemiem.

Verím čomu nemám veriť, chcem niekomu sa zveriť...

Čo povedať chcem, smelo vravím... aj keď to práve nie je riešením pravým.

Vidím smietku v cudzích očiach, no vo svojom brvno prehliadam.

...som úplne hrozná...prídem na to vždy až vtedy, keď už niečo pokazím...

Poviem na rovinu, bez servítky ako veci vidím, cítim...nemyslím to zle, ale aj tak ublížim...