Leto nebude!

-zahlásil Jaryn a vkĺzol k Šahrazáde pod perinu. Bez váhania sa jal šmátrať, či aj vnútri je tak vlhko, ako vonku. Ajhľa! Radostne sa uškrnul. Veď som si aj hovoril, že to nie je samé sebou, aby pod posteľou bola mláka. Preskúmaval zdroj vlhkého tepla dôkladne, nič nedbajúc, že sa Šahrazáda zvíja ako mamba v teráriu. Po hodinke sa napla ako tetiva, zachvela ako keď vystrelí šíp z kuše, slastne vzdychla , a než upadla do opätovného spánku, zahuhňala: "Omar, prilož do krbu, zima mi je."
Na to sa Jaryn prebudil zo sna, že aký som ja Omar, ten je z inej rozprávky. Pretrel si očká, pozrel na odfukujúcu Araňu, započúval sa do čľapotu dažďa, spokojne sa žene otočil zadkom, aby si ešte pospal, keď je také pekné nedeľné ráno.

A nech je aj pekný deň.