bez....

Ležím si vo vani, zamyslene sa hladkám a uvažujem, či sa mi chce alebo nie. aj by sa možno chcelo, ale načo? A keby aj hej, nie je to ono. Tak len čľapnem rukou do vody (v zamyslení si neuvedomujem, že mávnuť rukou vo vani znamená čľapnúť ňou do vody J ) a načiahnem sa po žiletku. Pomalými, jemnými ťahmi sa hôlim a uškŕňam sa nad tým, ako dokáže taká blbot, ako bobor rozdeliť ľudí na dva zaryte tábory – zástancov a protivníkov. Pre mňa nikdy neprichádzalo do úvahy byť „na Brazíliu“ a ani to nikdy neplánujem. Sú proste veci, ktoré sú mi proti srsti. Čas, ktorý ušetrím pri holeni len jednej nohy venujem následne inej časti svojho tela, aj keď už bez žiletky ;-) tým sa vyriešila aj pôvodná otázka, či sa mi chce. Náhle sa mi zachcelo až moc a po výdatnej jazde na mojom miláčikovi (odporúčam vyskúšať, prirážať proti vode je proste úžasné!) opäť ležím len tak uvoľnene vo vani a snažím sa ukľudniť svoje orgazmom rozbúrené telo. Opäť sa hladkám, ale teraz už je to len na dokonanie zážitku, ku ktorému som vlastne chlapa ani nepotrebovala :-D