Spolubývajúca

Tento príbeh je spracovaná výpoveď bývalého študenta, ktorý býval v jednom prenajatom byte so svojou priateľkou a jej spolužiačkou. Začal sa mi zimný semester 2 ročníka na škole v Trnave, kde som chodil na materiálovo-technickú fakultu. Ešte minulý rok som sa na študentskej diskotéke zoznámil s jednou babou, čo tiež v Trnave chodila do školy, ale ona študovala právo. Keď sme sa zoznámili, tak ona už vtedy bola druháčka. Cez prázdniny sme boli v kontakte iba telefonicky a cez internet, pretože naše domovy boli od seba trošku viac vzdialené. Nevídali sme sa osobne, ale o to viac sme sa na seba tešili, keď sa po skončení prázdnin opäť uvidíme. Plánovali sme počas školského voľna aj spoločné bývanie, aby sme boli čo najviac času spolu. Ja som býval predtým so samými chalanmi v jednom trojizbovom byte. Tam sa nikto nechystal z toho bytu odísť a Martina (tak sa volala moja priateľka) by ani nešla sama medzi toľkých chalanov. Hľadalo sa teda iné riešenie. Najprv sme mali predstavu, že si ako párik prenajmeme spolu garsónku, len potom z toho veľmi rýchlo zišlo, pretože ceny, ktoré sa pohybovali v Trnave sme nedokázali pokryť s naším rozpočtom. Trnava bola skutočne na bývanie dosť drahá. Nakoniec to vyriešila „pani náhoda“. V byte , kde bývala Martina s ďalšími dvoma babami sa jedna z nich rozhodla v nájme už nepokračovať, údajne si našla niečo lepšie. Zostávalo tam teda voľné miesto. Aj keď jej spolubývajúca , tá sa mimochodom volala Lucia, pôvodne nechcela do bytu chalana, nakoniec urobila výnimku z dôvodu, že som s Martinou tvoril párik. Medzitým sme sa ešte dohodli, že si vymeníme aj izby, aby sme mali viac priestoru . Lucia keď už nemala spolubývajúcu, tak jej stačila aj menšia izba a ušetrila aj na nájomnom. Ja som si to s Martinou potom vzájomne rozpočítal. V tom byte sa mi celkom páčilo. Zariadenie nebolo veľmi staré a baby sa starali o čistotu. Dokonca ani s majiteľom bytu neboli problémy, pretože som ho ani nevidel. Nahlásila sa mu iba zmena osoby. Jeho vôbec nezaujímalo kto tam je, podstatné preňho bolo, že mu chodia peniaze na účet každý mesiac načas. Keď už sme sa vzájomne usadili, premiestnili veci z jednotlivých izieb, nastal čas na zoznamovací večer. Dohoda bola, že ho spravíme jednoducho na byte. Nebolo by vhodné ísť niekde von, keď som sa s Luciou nepoznal a okrem toho ak by sme išli niekde na disco alebo hlučného podniku nepočuli by sme sa poriadne. Kúpili sme v obchoďáku víno, niečo slané pod zub a urobili sa aj jednohubky. Vyzeralo to ako malá oslava. Začalo sa to veľmi dobre a podstatné pre mňa bolo, že sme si hneď na začiatku mali čo povedať. Nebolo to teda obmedzené iba na rozhovory medzi mnou a Martinou a naopak Martinou a Luciou. Už počas tejto prvej debaty sme si robili plány na aké aktivity budeme spoločne chodiť keď budeme mať voľný čas po škole. Život si treba užívať. Inak čím viac som pil, tým viac som popri mojej Martine dostával chuť aj na Luciu. Lucia bola postavou trošku nižšia od Martiny, ale zase mala lepšie vyvinuté prsia a celkom pekný okrúhly zadok. Vlasy mala tmavšie a zastrihnuté s takou veľkou ofinou , ktorá jej stále padala do očí. Keď sme tak spoločne sedeli na posteli , ona mala skrížené nohy v polohe tureckého sedu. Mala na sebe také elastické tepláky alebo ako by sa to dalo nazvať. Inak veľmi dobre v tom mala vyformované nohy a ja som slintal. Zaujímavá situácia nastala keď si potom na krátky čas kolená stiahla k svojmu trupu a nohy mala spojené pri sebe, veľmi pekne sa jej vyformovala pipina medzi sedacími polkami. To bol neskutočne pekný pohľad a ona si dokonca aj všimla, že môj zrak sa upriamil na jej rozkrok. Zachovala však veľmi chladnú hlavu a nedala na sebe nič poznať, aby to Martina nespozorovala. Pri rozhovore sa nám dosť často stretli očné kontakty a už vtedy som vedel, že si budeme celkom rozumieť . Nechcem si nič nahovárať, ale pravdepodobne som sa jej musel zapáčiť, keď sa takto zachovala a nechala to celé plávať v diskrétnej rovine. Myslím si , že veľmi dobre vedela o tom, že jej alebo náš spoločný čas ešte len príde. Ten večer bol veľmi príjemný, hrali sme spolu karty, debatovali na rôzne témy a veľmi dobre sme sa pritom zasmiali. V kartách sa mi celkom darilo a Martina ma dosť často upozorňovala nato, že pri miešaní kariet podvádzam, inak nie je možné, aby som tak často vyhrával. Lucia sa tomu iba pousmiala a nezabudla pripomenúť to staré známe pravidlo „Kto nemá šťastie v láske, má ho v kartách“. Boli sme hore do neskorej rannej hodiny. Nepamätám si koľko bolo presne, ale viem, že pomaly začínalo svitať. Všetko čo bolo nakúpené sa pojedlo a popilo, náladička bola ale super. V tom momente keď sme sa z kuchyne rozchádzali do svojich izieb bol som z oboch dievčat veľmi nadržaný, ale vedel som, že si to môžem rozdať len s jednou a to s kým iným ako mojou priateľkou Martinou. Aj keď som počas prázdnin pravidelne onanoval, nič sa nevyrovnalo ....(pokračovanie = správa)