Fetišista – zrodenie Laury

Fetišista – zrodenie Laury

Náhody vraj neexistujú. Niekedy sa však veci tak zamotajú, že máme pocit že sme marionetky vedené na nitkách vtipného osudu.

Občas sa mi to stáva. Utkvie mi hlave nejaký detail (pery, oči, zadok) a stále sa vracia ako melódia rannej piesne z rádia a niekedy tam začne žiť svojim životom. Ako románová postava. Čo je to? Fetišizmus?

PRSIA
Pri browsovaní po galériách sa občas niečo uhniezdi v očiach. Vyskakuje v myšlienkach, semtam preblikne v sexuálnych fantáziách. Tentoraz to boli... ako by som to povedal... prsia s dušou. S popisom by som mal asi trochu problém. Neboli totiž drobné a už vôbec nie obrovské, netrčali dohora ako prifúknuté silikónom ani neviseli ako vrecká na tabak... Bolo v nich ale niečo, čo som nevedel dostať z hlavy. Aké sú na omak? Začal som fantazírovať. Tie prsia dali fotkám (a osobe) charakter, povahové vlastnosti, vôňu, štýl...

RUKY
V MHD si tiež obzerám ľudí. Tiež ma občas niekto zaujme, tváram priraďujem vlastnosti, farbu hlasu, osudy... Tentoraz to boli ruky. Presnejšie ruka. Omylom pri hľadaní tyče naslepo prístála na mojej. Hneď aj cukla ako to už býva a ja som sa na ňu (ruku) zadíval. Nie celkom typicky ženská, ruka, s upravenými nechtami, výrazným lakom. O niečo väčšia než by sa dalo čakať, s rovnými, na pohľad silnými prstami a jemne vystúpenými kĺbmi. Netvrdím že som si ju hneď predstavil na svojom penise, ale dotkla sa ma a podvedomie začalo splietať príbehy...

OČI
V salóne mávam podľa možnosti veľmi intímne osvetlenie. V podstate jedna lampička v kúte, pár sviečok a monitor. Predtým sa ale s klientom vidím na chodbe a vo výťahu. Na nejaké skúmanie nie je čas. Ahoj, ahoj... kuk do očí, a... nech sa páči tadiaľto. Tieto oči ale mali v sebe príbeh. Akoby som sa naklonil nad hlbokú priepasť. Akoby prebehol zrýchlený film. Musel som znova otočiť hlavu a zadívať sa do tých o niečo dlhšie než je „slušné“. Uvedomil som si to a sklopil zrak. Ale po chvíli som sa musel pozrieť znova. Boli to sivé oči vlka z Knihy džunglí. Na sekundu sa zadívali až na dno mojej duše a ja som mal pocit, že je to vzájomné. To všetko sa odohralo vo výťahu, v salóne už som videl len dve svetielka – odraz sviečky.

VLASY
Toto je téma na knihu. Farba, dĺžka, kvalita, účes. Vlnité, rovné, rozpustené zopnuté. Čím ďalej tým menej vidno skutočne prirodzené zdravé bujné neposlušné dlhé vlasy, ktoré doslova vypĺňajú priestor okolo hlavy. Elektrizujú, šteklia, robia vietor, občas zavadzajú... a voňajú! Ale tak že sa človeku zježí „srsť“ na chrbte, uši sa posunú dozadu a pokožka sa napne.

HLAS
Každý dá asi prednosť hlbokému pokojnému ženskému hlasu pred hysterickým pišťaním. Napriek tomu nemám medzi hlasmi svojho favorita. Lepšie povedané mám ich niekoľko. Erika mala hlas moderátorky z rádia a mohla by nahovárať meditačné CD-čka, Ivana trochu priškrtený a jemne zafajčený, Mária chalansky drzý. Ale je tu jeden hlas, ktorý volám stredoškolský. Ak sa vám stalo že nejaká vôňa vás hodila o desiatky rokov späť v čase, tak toto robí so mnou ten hlas. Je to hlas baby z partie (či do partie), baba, ktorá nemá s ničím problém, nepredvádza sa, nafektuje, je v pohode. Dá sa sňou fajn porozprávať aj zašukať. Ani z jedného nerobí vedu. K tomu patrí aj smiech samozrejme.

CELOK
Jedného dňa sa u mňa v práci objavila žena. Píšem objavila a pri tom aj ostanem, lebo spôsob ako sa ku mne dostala je na samostatnú poviedku. Hádate správne. Bola to Laura. S prsiami z albumu, rukami „z MHD“, očami z výťahu, voňavými vlasmi a stredoškolským hlasom. K tomu si pridajte milú povahu a horúce srdce.
Osud vo svojej hravosti šiel ešte ďalej. Dal nás dokopy nielen ako sexuálnych partnerov ale aj ako kolegov v práci. Mať prácu snov a robiť ju s milovanou ženou je na môj vkus trochu presladený príbeh, ale zatiaľ mi chutí a hlceme ho obaja plnými dúškami.