Májový

Vídala som ich kráčať vedľa seba.
Po dvoch krokoch už sa chceli pozerať jeden druhému na výraz tváre. Uistiť sa, že sú spolu. Telesne vedľa seba, ale očami objímali svoje duše. Žiarilo z nich nadpozemské šťastie. On veľký, vážny, prihrbený, na ramenách ťarcha zodpovednosti za chod sveta. Ona obyčajná, smerom k nemu usmiata. Vlastne taká ako táborák. Tvár rozžiarená, zvyšok tela v chlade, odstupe.
V úsmeve bolo všetko, čo sa dá povedať: Som Tvoja. Si úžasný: Je to nádherné. Chcem byť stále s Tebou.
Jeho pohľad s plnou vážnosťou a váhou jeho mladosti hovoril: Je to možné? Naozaj si pri mne? Vyobjímal by som si Ťa. Objal celú Tvoju dušu aby som ju chránil. Ovinul celé Tvoje telo, aby som s ním splynul.

Takto som ich stretávala, dve zvláštne postavy križujúce realitu.
Potom zrazu zmizli.
Tak, ako nebadane nám miznú zo života roky, aby ich vystriedali iné ...