Víťazstvá a prehry

Celý život nás sprevádzajú.Aj dnes, pri čítaní niektorých blogov,som sa zamyslela,čo je pre mňa v živote najväčšou výhrou a čo najväčšou prehrou. Prečo som sa nad tým dnes pozastavila a chcem to dať na papier. ?Lebo väčšinou,keď mám myšlienku, do rána ju zabudnem,ak si ju hneď nezapíšem.

Jednoznačne je to moja rodina.Manzel,dve krásne dcéry a to,že sme stále spolu. Aj keď som už bola odhodlaná niekoľkokrát to vzdať, udržala som ten rodinný oheň.

Neviem si predstaviť,že by tu neboli.To pocítite,ak ste sami v zahraničí, nikto sa o vás nestará ale viete,že o 9h bude volať manžel a potom dcéry.Som pyšná na nich.Dve krásne baby.A 35 rokov spolu s jedným mužom.

Viete si baby predstaviť,koľko toho bolo s jedným chlapom zlosti, nervov, kontrol ? Niekedy som si si pripadála ako dispecerka v riadiacej vezi.Ale ako@Gioconta tam niekde napísal, že ženy nechajte mužov tvoriť,chvalte ich a nechajte im voľné krídla.Oni vedia ,čo majú robiť aj v sexe,čo nám urobí dobre,vedia nás krasne pomilovať,pripraviť pre nás večeru na výročie,prípadne len chlebíčky, vedia nas pochválit a naopak.

Ale na to som prišla dosť neskoro,Velá som tlačila na pílu niekedy.Lebo som chcela mať všetko pod kontrolou. Nie mobily,maily,ale domacnost. Lebo muži sú ako deti.Ak na Vianoce kúpia autickovu dráhu synovi,ocko sa s ňou hra najviac.Nehovorte mi,že nie je to tak. Ešte som pyšná na seba,čo všetko som dokázala/8roc VS štúdium,2 deti,ťažká operácia./Som však pokorná k zivotu , lebo mi dal druhú šancu.A tu maximálne využívam.

Prehrala som sama so sebou. a to niekoľkokrát.Urobila som zle rozhodnutia, aj keď rozum navraval niečo iné,Mala som strašne dilemy,ale pochopila som jednu vec.My si tvoríme tento život.My sa rozhodujeme, kto budú naši priatelia,ako budeme vychovávať deti, od ako budeme žiť.Kaslime na ľudí.Strasne rozoberajú cudzie životy a svoje nemajú v poriadku. A keď si dcéra preberala inziniersky diplom ,plakala som.

Aj keď som prvýkrát vosla do jej nového bytu. Verím v Boha, brali sme sa pred Bohom. A keď si tak premietam a prezeram fotky zo stanovaciek,lyžovačiek, od mora s deťmi, sťahovania do bytu aj hlbokých kríz,ktoré sme dali,stalo a stojí to zato.

Som vďačná aj tu za každý okamih s ľuďmi, ktorých som aj teraz objavila. Sme tu fajn skupina,len robme si to tu pekne. Lebo tým vlastne vyhrávame nad sebou a nad všetkými.Co keby sa tak Česi a Slováci dali do jednej veľkej kopy,zabudli na staré hriechy a začali byť všetci priatelia?Veď sme len ľudia.Nikto tu nie je ani viac,ani menej.Ak sa ti blog,alebo komentár nepáči,zdrz sa diskusie.

Nebolo by to fajn?Porozmýšľajte o tom.

A aké sú tie Vaše najväčšie výhry a prehry ?