Milomrdenstvo je fuč

Tak áno vážení, zo šukania sa nám akosi vytráca slušnosť.

Je konečne máj. Žalude, maliny i šišky sú v najkrajšom rozpuku nalievajú sa miazgou, ale žiaľ dobrý jarný mrd u nás na pracovisku je čoraz menej častý... A keby predsa len, tak iba taký krátky, tvrdý a neslušne šéfovský. Navyše unisex. Pošuká to všetko, čo má dve nohy, pretože sa cíti byť veľkým šéfom. Najkrajším. Najmúdrejším. A najpočúvanejším. Ak sa ktokoľvek pokúsi o slušné argumenty, nemilomrdne mu zapchá útokom zo zadu akýkoľvek otvor. Niežeby nebol šikovný. Dokonca sa mu viaceré pracovné kúsky náramne vydarili.

Utekám sem preto pre nejakú tú dočasnú útechu, aspoň orálnu. No namiesto slušnej konverzácie pod blogmi dlhšiu dobu čítam tie samé nemilomrdné gigantické výlevky zloby pravdepodobne ranenej a akože nepochopenej duše. Samozrejme opäť najkrajšia, najmúdrejšia a ktorej všetci len závidia. Pred očami opäť vidím šéfa z pracoviska na vysokých čiernych štekloch s bíčíkom v ruke ...

To si už naozaj budeme žiť bez dobrého starého amatérskeho milomrdenstva?

Je skutočne naveky fuč?