Úlomky

Ležal pod perinou a videl roztrúsené písmená myšlienok letiacich po obežných dráhach mozgu.

Premýšľal aj nad bližším, fyzickým spojením...samozrejme, že nad tým premýšľal. Strašne sa však bál, čo si pomyslí, keď ho uvidí nahého. Bol už pre ňu starý a za žiadnu cenu nechcel stratiť jej priateľstvo.

Ale potom prišli letné prázdniny. Jej rodičia mali kamsi na pár dní odcestovať. To znamenalo, že by uňho mohla aj prespať.

Leží vedľa nej a počúva jej pokojný dych. Tak krásne spí! Zatúži sa jej dotknúť. Úplne jemnulinko jej prejde končekmi prstov po ramene. Lenže jeho úd reaguje aj na to. A v srdci a mysli má pocit, že ju miluje.

Hlavne jej nechcel ublížiť.

Tie pocity boli tak intenzívne, až sa začal cítiť mdlo.

Ľudí nenávidel, ale s ňou trávil čas rád.

Rozhodol sa, že ju pozve na večeru. Keď jej to v jedno popoludnie oznámil, bola z toho veľmi rozrušená. Nemohla uveriť tomu, že ju nejaký muž naozaj niekam pozýva.

Mala dojem, že keď stíši svoj dych na minimum, tak prestane pre svoje okolie existovať.

Slzy jej už potom stekali stále.

Sex nemal už niekoľko rokov. Zabudol, aké to je, vniknúť do ženy.

Jeho dych sa stával trhanejší, rovnako ako pohyby. Cítil, ako sa mu semenníky pritiahli viac k telu a že sa blíži vyvrcholenie.

Na digitálnom budíku videla čas 21:14.

"Leží sa ti dobre?"
"Áno."

Mierne chvejúcou sa rukou ju pohladil po tvári.

Ani jeden z nich nespal, hoci navzájom o tom nevedeli. Každý ležal na opačom boku a bez pohybu premýšľal.

Bol to strašne zlý a tiež zle charakterizovateľný pocit. Pustila si Nothing Lasts Forever od Echo & The Bunnymen.

Celú tvár mal mokrú, ležal na chrbte a slzy mu stekali až po krku.

"Ak by si chcela, môžeš tu kľudne niekedy aj prespať."
Pri jeho slovách doslova cítila, ako sa jej odkrvuje mozog.

"Ďakujem ti," zašepkal a pobozkal ju na líce.

Obaja mali v tej chvíli pocit, že sa odpájajú od svojho tela.

Bozkával ju na ľavej strane krku. Netušila, že sa takýto pocit dá vôbec zažiť.

"Aké to bolo?"
"Hm?"
"Povedz mi, aké to bolo... Aké si mal pocity... Myslím čo presne a kde si cítil."

Uvedomil si, že keď je človek starší, naučí sa plakať potichu. Jediným dôkazom bývajú slzy, ale aj tie si utiera čo najrýchlejšie. Keď ale človek plače potichu, zvykne z toho intenzívneho zovretia bolieť hrdlo a daný jedinec môže nadobudnúť pocit, že sa dusí.
Nezniesol by ale, keby si všimla jeho prudký nádych, preto sa zo všetkých síl snažil upokojiť.

Napokon, stále jej dávali najväčší zmysel filmy, knihy a hudba.

Nadránom sa prebrala a opäť pocítila silnú túžbu po ňom. Ale keďže vedľa nej tvrdo spal, určite ho nechcela budiť. Namiesto toho si len takmer nečujne medzi nohy naskladala kúsok paplóna.
Strašne sa zahanbila.

Čo si vlastne predstavovala? Už ani nevedela. Asi niečo dynamické, vášnivé, veľa bozkov po celom, úplne celom tele. Všetko rýchle a zároveň jemné. Ale dnes už vedela, že tieto veci podľa predstáv chodiť nezvyknú. Aspoň nie u žien. O chlapoch si názor urobiť nevedela, lebo i keď ich veľakrát prosila, aby jej o svojom prežívaní povedali viac, nikdy sa príliš vyjadrovať nechceli.
Potom začala byť už apatická.

Je pravda, že to skúsila aj so ženou.

A niekedy je najlepšie sex vôbec nemať.

Čo by sa bolo bývalo stalo, keby ho ani oni dvaja v to horúce leto nemali?

Zo zaujímavosti sa niekoľkokrát chystala opýtať sa aj na jeho prvý sex, ale z titulu prílišnej na viazanosti naňho to bola pre ňu tak citlivá téma, že túto myšlienku napokon zavrhla. Nevedela skrátka vstrebať, že niečo také osobné mal aj s niekým iným.

Dráždenie pokračovalo a ona mala pocit, že vyletí z kože. Pevne ho objímala a pritláčala panvu k jeho telu.
"Nikdy som ťa neprestal milovať..."

Všimla si, že koža pokrývajúca jeho semenníky je voľnejšia.
Ale páčil sa jej aj tak, presne rovnako ako pred rokmi.

Ostala ležať na chrbte. Napriek horúcemu letu mala po celom tele zimomriavky.

Povedal, že sa pôjdu prejsť niekam do prírody.

Raz mu bolo horúco a raz mal pocit zimnice. Nebol si istý, či to všetko pramení z tej horúčavy vonku a či za to môže pocit vnútornej prázdnoty.

Veľmi sa potreboval rozplakať, ale bránil sa tomu. Bol to prejav slabosti. Ale slzy sa mu i tak tvorili. Našťastie bol sám.

Najhoršie bolo, že nešlo len o tvorbu sĺz, ale aj o chvenie pier, ktoré boli ťahané do akéhosi úškľabku, čo by si hocijaký pozorovateľ isto všimol.

A potom jeho úd začal vypudzovať dlho nahromadené tekutiny, ktoré pristávali v ochlpení okolo koreňa penisu.

Väčšinou pri sebe iba ležali a potichu počúvali staré platne. To im stačilo.

Obaja milovali oranžové svetlo na stene, ktoré spoza závesov vrhalo zapadajúce slnko.