Pre Matyho....iná

Júlia bola skromné dievča. Kto ju spoznal, obľúbil si ju. Nevynikala v kráse, aspoň sa ta necítila. Nechýbal jej zmysel pre humor...i keď svojský a bolo mu treba prísť na chuť. Navonok veselá, vo svojom vnútri citlivá a občas smutná. Nerada dávala svoj smútok najavo, rada robila ľudí okolo seba usmiatymi...prechádzajúc mestom rozdávala úsmevy na všetky strany ..neverili by ste, aký vplyv to má na ľudí...🙂...
Práve skončila školu, osamostatnila sa od rodičov...i keď zatiaľ má len maličkú garsónku...je to jej priestor, kde sa môže nadýchnuť, byť sama sebou. Doma bola vždy dobrá dcéra....ale už chcela žiť podľa seba. Našla si dobrú prácu, mala okolo seba kopec ľudí...ale...stále v nej hlodal taký zvláštny pocit...nevedela čo to je.
Dnes večer sedela pred zrkadlom a chystala sa von..nejak takéto akcie nemusela, ale bolo to menšie stretnutie partie zo strednej. Na jednej strane sa tešila na baby, na druhej by najradšej sedela doma pri nejakom filme...s pohárom vína a pukancami..Chvíľku rozmýšľala, že to zruší, ale myšlienku hneď zahnala...baby nevidela skoro rok...
Jemne sa nalíčila, obliekla svoje obľúbené šaty a ku nim...klasika, tenisky...zbožňovala ich...mala doma peknú zbierku, dnes si vybrala pekné, horčicové, ku ktorým doladila kardigán v rovnakej farbe. Nikdy si na oblečenie extra nepotrpela, ale rada bola so sebou spokojná a tenisky bola jej úchylka. Vedela, že baby pôjdu za modelky, ze si budú z nej uťahovať a jej to bude, ako vždy jedno.
Stretli sa v meste, v obľúbenej reštaurácii, dali ľahkú večeru a potom do baru. Na dva deci a kus reči 🙂
Keďže bol príjemný večer a mala dosť času, rozhodla sa ísť peši do mesta. Slúchadlá do uši a vybrala sa do večerného mesta...
Pri prechádzaní cez chodník si nevšimla cyklistu, ktorý sa ju snažil obehnúť...vošla mu takmer do cesty, našťastie stihol strhnúť bike do strany, skoro spadol na tráve, niečo zhundral, otočil sa na ňu a...ostali ticho obaja, sklopila oči...prepáč, vyšlo z nej...veď ok, len nabudúce dávaj väčší pozor a už nasadal...stihla si len všimnúť nádherné oči a tenisky...také aké mala na nohách, ale v pánskej verzii...
Hodila stretnutie za hlavu a pridala do kroku.
Večera bola ako vždy skvelá...presunuli sa do baru...pútali pozornosť, tak to bolo vždy...vedeli sa odviazať, zatancovať...aj dnes...dva deci a boli na parkete, rady blbli...Džuli, ako ju známy radi volali so smiechom išla k baru, bola smädná...postavila sa k pultu, s pohľadom upretým na parket a cez plece si vypýtala vodu s citrónom...barman asi nerozumel, lebo sa k nej nahol, čo to bolo? Otočila sa a....vedľa nej pri bare stál cyklista...žlté kecky, modré oči...toto nemôže byť náhoda...uprene sa ňu zahľadel...cítila ako keby všetko okolo zastalo...ten pocit...toto jej chýbalo...zabudli aj na barmana...aj na to čo, si chceli objednať...len sa na seba dívali...cítila ako jej stúpa horúčava do líc...usmiala sa a odvrátila zrak...fakt bola smädná...cyklista, smutne sklopil zrak a chystal sa odísť...všimla si to a jemne ho potiahla za ruku...neutekaj, aj tak sa zas stretneme 🙂...
Po pár slovách, čo prehodila s barmanom sa opäť naňho otočila..ja som Júlia, ale všetci ma volajú Džuli...podávala mu ruku...trošku sa triasla...ja som Matej, ale známy ma volajú Maty..nahli sa k sebe a dali pusu na líce...jedno i druhé...jemne, pomaly...nasali vôňu jeden druhého...nevedeli sa odtrhnúť...
Poobzerali sa okolo, ale všade bolo plno...Julka sa nahla k Matymu...chcem sa s tebou v kľude rozprávať...fajn, prikývol a zobral ju za ruku von...rýchlo poslala babám správu, že je ok a ozve sa...vyšli von...pri stojane na biky bola zastrčená lavička ..s výhľadom na rieku, kde sa odrážal mesiac...sadli na ňu, tesne vedľa seba...dotýkali sa ramenami a stehnami...uprene hľadeli na mesiac a nasávali to elektrizujúce napätie...po chvíli sa na seba pozreli, ako keby sa dohodli...roztržité úsmevy, Julke padli vlasy do tváre...Maty ich podvedome zastrčil za ucho...prepáč, odtiahol sa...sme si kvit za ten skok do cesty...zasmiala sa Džuli...tak nervózne, strašne sa ho chcela dotknúť...cítiť jeho kožu...otočila sa k nemu...a zas ju v reči zastavili jeho oči...ten pocit...že takto to má byť...ten pocit, ktorý vyplnil prázdno v nej...pomaly skĺzla pohladom k jeho perám a nahla sa k nemu...priťahoval ju k sebe zvláštnou silou...ona jeho tiež...prvý bozk bol opatrný...taký nervózny...spoznávací...pomaly prišiel do vášnivejšieho bozku...až ich to vydesilo...odtiahli sa od seba...nie veľmi...chytili za ruky...usmiali a pozreli späť na mesiac...chceli sa rozprávať, ale vlastne teraz ani nebolo treba....obaja tak nejak vedeli, že na rozhovory budú mať veľa času...možno večnosť 😘