Viac než morálna podpora

Tento príbeh sa naozaj stal, a preto, kvôli diskrétnosti, slečnu v ňom vystupujúcu budeme volať Patricia.

S Patkou sme sa poznali už dlhšie, avšak iba cez Badoo a Tinder, kde sme si viackrát našli zhodu a medzitým si písali aj na Instagrame. Celý čas som sa ju snažil vytiahnuť von, no vždy mala nejakú výhovorku, hoci sme obaja chodili do školy v tom istom meste. Jedného nedeľného večera mi však napísala, že v pondelok ide na pohovor, a spýtala sa, či by som s ňou nechcel ísť ako morálna podpora. Povedal som si, prečo nie – v škole som nič nemal a v práci som si zobral voľno.

Nastal deň D. Čakal som na stanici na vlak, ktorým sme mali cestovať. Patricia v ňom už sedela, a tak mi napísala číslo vozňa a sedadlo, aby som ju ľahšie našiel – vozeň číslo 3. Ako obvykle som nesprávne odhadol, kde vlak zastaví, a nastúpil som o vozeň skôr. Keď som prechádzal cez súpravu, uvidel som na dverách označenie vozňa číslo 3. Patricia mala sedieť hneď za nimi, takže som ju z uličky nevidel. V tej chvíli sa mi rozbúchalo srdce tak silno, že som mal pocit, akoby som dostal infarkt. Otvoril som dvere, pozrel za ne – a skoro som odpadol. Stála predo mnou neskutočne krásna žena.

Mala špinavé blond vlasy, čierne šaty s poriadne hlbokým výstrihom, ktorého vyplnenie ma počas celej cesty takmer hypnotizovalo. Patricia bola jednoducho nádherná – pevné, guľaté pozadie a dokonalé, plné prsia veľkosti D. Keď sa postavila, aby ma privítala, ovanula ma vôňa jej parfumu a musel som sa doslova zaprieť, aby som sa na nohách udržal. Sadol som si oproti nej a začali sme sa rozprávať. Zistili sme, že máme veľa spoločného, a cesta nám ubehla rýchlo. Samozrejme, celú dobu som sa nemohol nabažiť pohľadu na ženu sediacu oproti mne. Myslím, že si to všimla, pretože ma viackrát prichytila, ako pozerám do jej výstrihu – no len sa pousmiala. Vedela, že je veľmi obdarovaná.

Keď sme vystúpili na stanici, povedala, že ešte potrebuje zájsť do obchodu. Počkali sme na autobus a odviezli sa do nákupného centra. Odtiaľ sme si vzali taxík na miesto jej pohovoru – menšiu štvrtposchodovú budovu s pekným výhľadom a mimoriadne pomalým výťahom. Odprevadil som ju ku dverám a čakal. Hlavou sa mi preháňali myšlienky o tom, čo všetko by som s ňou chcel robiť. Nedokázal som prestať myslieť na to, aké krásne telo ukrýva pod tými čiernymi šatami. Zo zamyslenia ma vytrhol až prichádzajúci rozhovor. Patricia sa poďakovala, rozlúčila s asistentkou a zamierila ku mne.

V tej chvíli mi skrsol v hlave nápad – skúsim to na ňu vo výťahu. Pohovor sa konal na druhom poschodí, takže sme nastúpili do kabíny a ja som jej navrhol, že sa najskôr vyvezieme na štvrté poschodie, aby som sa pozrel na výhľad. Súhlasila. Po chvíli sme sa pobrali späť. Len čo sa za nami zavreli dvere, chytil som ju za zadok, oprel o stenu výťahu a začal ju bozkávať. Neodtiahla sa – práve naopak, jej bozky boli rovnako vášnivé ako tie moje. Rukou mi začala blúdiť po tele, až sa dostala k môjmu rozkroku. Bohužiaľ – alebo možno našťastie – výťah smerom nadol nešiel tak pomaly, ako keď sme stúpali. O chvíľu sa ozvalo cinknutie – boli sme na prízemí.

Vyšli sme von a Patricia na mňa len chvíľu hľadela. Potom s úsmevom povedala jediné slovo: "Wau." Priznala, že nečakala, že sa na ňu takto vrhnem – no rozhodne jej to neprekážalo. Cestou na autobusovú zastávku, ktorá bola o niečo ďalej, sme sa o tom neprestávali rozprávať. Ani jeden z nás však netušil, ako sa celý tento príbeh skončí...