Jar na okraji

Jar vonku lenivo rozťahovala nohy – v každom poryve vetra bola cítiť vôňa kvetov, vzduch mal zvláštnu elektrinu. V tejto sezóne sme boli obzvlášť nebezpeční – ja a ona.

Zaparkoval som pár metrov od známeho hodinového hotela. V kufri ešte ležala aktovka z práce, ale myseľ som mal dávno inde. Poslal som jej správu. Som tu.

Do dvoch minút sa otvorili dvere vedľajšej izby. Vedel som, že to bude ona – vždy načas, vždy o krok predo mnou. Mala na sebe priliehavý kabát, vlasy zopnuté dozadu, pery jemne lesklé. Pohľad, ktorým ma privítala, ma prepálil skrz-na-skrz. Usmiala sa tým svojím typickým spôsobom – ako žena, ktorá vie, že ma má v hrsti.

„Ideme dnu, ne?“ zašepkala s tým úsmevom.

V izbe bolo hrobové ticho, prerušované len tlmeným ruchom mesta za oknami. Ani sme poriadne nezamkli a už ma ťahala za kravatu. Hneď som cítil jej vôňu – svieža, jarná, ale v nej niečo ostré, ako zmes parfému a nebezpečenstva.

„Dnes ti to urobím inak,“ povedala s dravým leskom v očiach. Ani som sa nepýtal, čo tým myslí – naučil som sa, že s ňou je lepšie nevedieť dopredu.

Odhodila kabát – pod ním len čierne čipkované body, ktoré takmer nič nezakrývalo. Pristúpil som k nej, zobral jej krk do dlane a pobozkal ju. Hlúpy nápad – okamžite som cítil, ako tvrdnem. Jej ruka skĺzla po mojej košeli, zapínanie po zapínaní až po opasok. „Chcem to surovo,“ šepkala mi do ucha.

Nezaváhal som. Otočil som ju chrbtom k posteli, prehol cez okraj a stiahol body až k stehnám. Zdvihla boky ako by sa ma prosila. Rukou som prešiel po jej zadočku, jemne udrel a sledoval ako sa zachvela.

„Si pripravená?“ zavrčal som jej do ucha.

„Na všetko,“ vydýchla.

Najskôr som do nej vnikol pomaly, poriadne, ako to poznala. Rukami som si ju držal pevne za boky a telo mi šlo do nej ako stroj. Každý náraz bol tvrdší než ten predchádzajúci. Jej vzdychy boli najprv tlmené, no postupne čoraz hlasnejšie. Milovala to, keď som ju bral bez milosti – no dnes si pripravila ešte niečo viac.

Po chvíli sa mi vytrhla, položila ma na posteľ a sadla si obkročmo. Najskôr ma zvádzala ústami, do posledného centimetra, s očami upretými na mňa. Potom si sadla na mňa, pomaly, hlboko… ale keď bola na vrchole, pritlačila mi ruku na ústa a zašepkala: „Chcem, aby si ma vzal odzadu. Tam… dnes prvýkrát.“

Zamrzol som. Dufal som, že raz to príde – a dnes to bol ten deň.

Pripravila sa sama – hravo, ako by to robila denne. Potom sa prehla na štyri a pozrela na mňa cez plece. Ten pohľad bol zmes šelmy a bohyne.

Vošiel som do nej pomaly, sledoval, ako sa napína a uvoľňuje. Zastenala, ale netvárila sa, že chce prestať. Naopak – vyzývala ma, aby som pokračoval. Bol to úplne iný pocit – pevnejší, hlbší, surovejší. Držal som ju pevne za boky a postupne zrýchľoval. Izba sa naplnila zvukmi telesnej rozkoše a nedočkavého dychu.

Keď som cítil, že sa blížim, chytil som ju ešte tvrdšie, posledné pohyby boli surové a rýchle. V tej chvíli som vyvrcholil – hlboko, presne tam, kam si priala. Spokojná, spotená, trasúca sa, sa ku mne otočila a pobozkala ma. V očiach mala pokoj. „To bolo presne to, čo som chcela,“ povedala.

Oprel som sa o stenu, neschopný slova. V izbe opäť zavládlo ticho – len jar sa za oknom ďalej rozťahovala po meste, ako by vedela, že dnes sme boli naozaj živí.