Surové hry vášne- pokračovanie - súťažná

Ráno je lepkavé.
Vzduch páchne slanou vlhkosťou a potom, čo zostal na plachte.
Leží na boku, nahá, zlepené vlasy jej sčasti zakrývajú tvár.
Pozerám sa na ňu – na tie drobné stopy po nechtoch, začervenanú šiju, rozškrabanú kožu pod rebrami.
A viem, že ani dnes ju nenechám oddýchnuť.

⸻

Vstanem prvý.
Natiahnem ruku, chytím ju za členok a prudko potiahnem.
Vykríkne, rozospato, ale už vie, čo to znamená.
Pretáčam si ju na chrbát.
Nohy roztvorené, brucho sa jej dvíha v rýchlom dychu.
Pohľad má ešte zahmlený, ale stehná jej sťahuje vzrušenie.

⸻

Zohýbam sa k nej.
Jazyk jej prechádza cez stehno, cítim na ňom jemný film soli a potu.
Zachveje sa.
Nesnažím sa byť nežný – skôr dráždim, hryziem ju, kým sa jej boky nezačnú dvíhať ku mne.

„Drž to.“
Poviem takmer medzi zubami.

⸻

Vniknem do nej jazykom, krátko, tvrdšie.
Zakrútim ním hlbšie.
Ruky jej držím na bruchu, nech sa nemôže odtiahnuť.
Hlava sa jej zaborí do vankúša, zakloní ju, dych sa jej láme.

⸻

Zdvihnem sa.
Tvár mám mokrú od jej šťavy, cítim jej chuť na perách.
Chytím ju za boky, vytiahnem ju vyššie na okraj postele.
Nohy jej padnú na zem, ja stojím nad ňou.

⸻

Rozopínam si nohavice, nie pomaly, ale prudko.
Napoly šepkám, napoly syčím:

„Pozri sa na mňa.“
Otvorí oči.
Dlane jej držia okraj matraca.
Vniknem do nej jedným pohybom, tvrdým a celým.
Vykríkne, zvuk, ktorý okamžite stíšim dlaňou na jej ústach.

⸻

Držím ju pod krkom, palcom jej zatlačím pod čeľusť.
Prirážam. Tvrdšie, hlbšie.
Sliny jej stekajú kúsok po brade, cítim ich na prstoch.
Jej stehná sa chvejú, ale neprosí, ani nezastavuje.

⸻

Hlas mám hrubý, krátke rozkazy medzi dychom:

„Roztiahni to.“
„Hlbšie.“
„Drž, kurva… drž to pre mňa.“

⸻

Cítim, ako sa mi brucho napína.
Pot mi kvapká z čela na jej prsia.
Držím jej boky pevne, prsty sa mi zaboria do mäsa, až budú modriny.
Jej stonanie sa zmení na trasľavý dych, blízko vrcholu.

⸻

Posledný prudký príraz.
Cítim, ako ju zaplavujem zvnútra.
Svaly jej pulzujú okolo mňa, zviera ma, horúca a vlhká.
Zatnem zuby, vydýchnem.

⸻

Ostávam v nej, ešte chvíľu, dlaň stále na jej hrdle.
Cítim, ako jej srdce bije pod kožou.
Tvár má červenú, líca horia.

⸻

Pomaly povolím stisk, palcom jej prejdem po perách.
Otvorí ústa, zachytí mi prst jazykom.
Je to tak zvrátené, tak nežné a dravé zároveň, že sa mi znovu stiahne v slabinách.

⸻

Vytiahnem sa z nej, kvapka semena jej stečie po stehne.
Obaja sme zadýchaní, spotení, pokožka sa nám lepí na posteľ.
A ja sa na to pozerám.
Bez hanby, s tichou pýchou, že som to bol ja, kto ju takto rozbil.

⸻

A viem, že tým to nekončí.
Ešte nie.
Pretože kým dýcha, chcem ju znova.
Surovo, potichu, tak, aby vedela, komu patrí.