Pracovná cesta II.

Klára vošla do klimatizovanej sály hotela, no cítila sa, akoby v nej horelo.
Jej pohľad okamžite magneticky skĺzol k prvému radu, kde v tmavomodrom obleku sedel on – Erik Jensen.
Práve ho uvádzali ako hlavného spíkra a keď vstal, aby si upravil mikrofón, jeho oči preleteli publikom a na sekundu zastali presne na nej.
Ten krátky moment stačil na to, aby sa jej podlomili kolená, hoci mala na sebe svoje najistejšie lodičky.
Snažila sa sústrediť na jeho prednášku o globálnych trendoch, ale v hlave jej vírili úplne iné myšlienky.
Doma ju čakal Marek, jej manžel, s ktorým mali vzťah postavený na absolútnej úprimnosti a voľnosti.
Mali dohodu: občasný flirt alebo sex s niekým iným bol v poriadku, pokiaľ o tom ten druhý vedel a súhlasil.
Lenže pri Erikovi to bolo iné – cítila, že ak o ňom Marekovi povie, stratí to to elektrizujúce kúzlo zakázaného.
Hryzlo ju svedomie, že prvýkrát v živote chce porušiť ich pravidlo o „vzájomnej dohode“ a nechať si tento zážitok len pre seba.
Tento muž, ktorý ju na pumpe odhadol jediným pohľadom, jej stál za to nebezpečné tajomstvo.

Večerný koktail sa niesol v znamení tlmenej hudby a cinkania pohárov s drahým sektom.
Klára si upravila čierne šaty s hlbokým výstrihom na chrbte a snažila sa pôsobiť profesionálne, hoci jej dlane boli vlhké.
„Výborná prednáška, pán Jensen,“ ozvala sa, keď sa jej podarilo k nemu priblížiť v hlúčiku ľudí.
Erik sa otočil, v ruke držal pohár whisky a jeho úsmev bol teraz oveľa dravejší než ráno.
„Dúfal som, že vás tu nájdem, Klára,“ povedal ticho, pričom jej meno vyslovil tak, akoby ho už roky poznal.
Ostatní hostia akoby sa rozplynuli v hmle, zostali tam len oni dvaja pod krištáľovým lustrom.
Flirtovali slovami, ktoré mali dvojaký význam, a každé jeho náhodné dotknutie sa jej lakťa vysielalo do jej tela elektrické šoky.
„Viete, tento hotel má veľmi mätúce chodby,“ nadhodila Klára a v očiach jej tancovali iskry vzrušenia aj strachu.
Erik sa k nej naklonil tak blízko, že opäť ucítila ten podmanivý parfum, ktorý ju prenasledoval celý deň.
„Verím, že ja sa v nich nestratím, ak budem mať správny cieľ,“ zašepkal jej priamo do ucha.
Srdce jej búšilo o rebrá, keď z kabelky vytiahla pero a na malý obrúsok napísala jediné číslo: 412.
Pritlačila mu ho do dlane, cítila teplo jeho kože a bez ďalšieho slova sa otočila na odchod.
Cestou k výťahu ju pálila vizitka v taške aj pocit zrady voči Marekovi, no túžba bola silnejšia než lojalita.
Keď sa dvere výťahu zatvorili, vedela, že dnešná noc zmení všetky pravidlá, ktoré si kedy nastavila.

Pokračovanie nabudúce....