Boli to krásne časy… 2

Naše prvé milovanie s Radkou bolo úžasné. Užívala si môjho vtáka a ja jej šťavnatú dierku. Kričala, škriabala, prosila…

Lenže prišiel pondelok a v práci sa tvárila, že ma nepozná… Suchý pozdrav ahoj a viac nič. Ubíjalo ma to, nechápal som to, bolelo to. Až neskôr som pochopil, že už vtedy som v tom bol až po uši…

Prišiel ale štvrtok, v práci sme skončili o 16tej ako každý deň a rozišli sa každý svojim smerom. Na moje obrovské prekvapenie mi však o hodinu neskôr pipla smska: “Odpadla mi jazykovka, mám 1,5 hodinu čas, musíme sa poroprávať.”

Nebudem sa zbytočne rozpisovať, o pár minút neskôr som bol na parkovisku v centre mesta a Radka mi nasadla do auta. Bez pozdravu, bez úsmevu. Len mi oznámila: “Poď niekam za mesto, nech nás nikto nevidí spolu.” Ok, vyrazili sme a asi po 20 minútach zašli na lesnú cestu kúsok za našim mestom. V tom čase som mal striebornú Oktavku kombi s fóliami na zadných oknách. Radka si presadla dozadu a mlčala…

Presadol som si k nej a poprosil ju o vysvetlenie. Potrebujem vedieť čo sa stalo, nedávam to. Pozrela na mňa, a až teraz môžem povedať, že to bolo jediný raz, čo som v jej očiach videl úprimné slzy. “Nemôžem byť s Tebou. Nejde to. Ublížim Paľovi (manžel) a deťom… Nemôžem.” Chápal som ju. Tak veľmi som ju chápal a zároveň som vedel, že bez nej neviem byť. Pár minút sĺz na oboch stranách a potom bozk. Dlhý, vášnivý, boľavý, v oboch mysliach posledný…

Lenže z bozku bola ruka na boku, potom na prsiach, potom pod tričkom a zrazu už som jej bozkával krk a Radka vzdychala ako zmyslov zbavená. A ja… Ja som sa nechal uniesť. Emóciami, citom, bolesťou. Doslova som ju zvliekol z oblečenia a bolo mi jedno, že je to naposledy. Sadla si mňa a môj vták sa ponoril do úplne premočenej dierky. Nadoraz, absolútne po okraj. Mokro a horúco. Neskutočná emócia. Začala sa jemne hýbať v bokoch a ja som ju silno objímal. Netuším ako dlho to trvalo, bolo to čisté spojenie, žiadna bohapustá jebačka. Pomalé, silné, emotívne. Vzájomný orgazmus a môj výstrek niekam hlboko do nej… Absolútne sme to v tom momente neriešili. Trošku nás však vyrušili dvaja cyklisti, ktorí chvíľu po tom naj momente prešli po lesnej ceste okolo môjho auta a zvedavo nazreli to predného okna 🤣

Po pár minútach si zo mňa zosadila, požiadala o vreckovku a poprosila či ju zaveziem do centra na bus. Nie na sídlisko, lebo sídlisko má oči… Pred návratom do mesta sme sa rozlúčili bozkom.

V piatok ráno to bola znovu “stará dobrá” Radka. Žiarivý úsmev a skvelá nálada. A hneď ráno jej sms: “Nevzdám sa Ťa. Nemôžem. Je to silnejšie ako ja.”

Prežili sme spolu veľa nocí. Veľa orgazmov, veľa hračiek, veľa všetkého. Ale žiadny orgazmus už nikdy nebol taký emotívny a intenzívny ako ten v aute na lesnej ceste za našim mestom.

Ktovie ako sa má teraz… Vlastne, viem. FB totiž vie všetko. Znovu vydatá, zrejme šťastná, úplne inom meste. A ja… znovu v dlhom vzťahu, ale nie šťastný. Ak ste to dočítali do konca, napíšte mi komentár. Čo s Radkou ďalej? Keď neviem roky zabudnúť? Z lásky sa časom stala nenávisť z jej strany. Lebo ako sa vraví. Ohrdnutá žena je najhorší nepriateľ. Lenže tá ohrdnutá žena má stále moje srdce. Hoci to nevie a ja som si to roky odmietal pripustiť.