Latexový manekýn

Potreboval som peniaze. Naliehavo. Keď som na webe našiel inzerát „Hľadáme mužský model na prezentáciu BDSM sortimentu – dobrá denná mzda, okamžitá výplata“, neváhal som ani chvíľu. Zavolal som, dohodli sme si stretnutie ešte ten istý deň.Obchod bol malý, ale luxusne vybavený – čierny latex, koža, kovové doplnky. Majiteľ, vysoký muž okolo päťdesiatky s prenikavým pohľadom, mi ukázal, čo bude moja úloha: stáť pred obchodom ako živá figurína, pripútaný 2-metrovou reťazou za obojok k zárubni dverí. Mal som prezentovať ich najnovší latexový sortiment.„Žiadna maska na tvár,“ povedal mi hneď na začiatku. „Chceme, aby ľudia videli, že to nie je mannequin, ale skutočný človek. Budeš sa hanbiť. To predáva.“Myslel som si, že to zvládnem. Podpísal som zmluvu na tri týždne. Až potom mi ukázali, čo všetko na mňa oblečú.Najprv ma donútili sa kompletne vyzliecť. Potom mi natiahli lesklý čierny latexový catsuit, ktorý mi sadol ako druhá koža. Na nohy mi obuli vysoké šnurovacie cizmy na 15-centimetrových ihlových opätkoch – tak vysoké, že som sa ledva vedel postaviť. Ruky mi stiahli za chrbát do pevného koženého armbindera, takže som nemohol vôbec hýbať ramenami. Okolo pása mi dali široký pás s D-krúžkami, na krk hrubý obojok s masívnym kovovým krúžkom.A potom prišiel head harness s veľkým čiernym ball gagom. Vtlačili mi ho hlboko do úst, zapnuli remienky okolo hlavy a pripevnili ich k obojku. Tvár mi zostala úplne odhalená. Žiadna latexová maska. Žiadna ochrana.Keď ma vyviedli pred obchod a pripútali reťazou k zárubni, už som vedel, že som urobil obrovskú chybu.Bolo sobotné popoludnie. Ulice boli plné ľudí. Prechádzali okolo, zastavovali sa, ukazovali si na mňa prstom. Cítil som, ako mi horí tvár. Bol som tam – dospelý muž s viditeľnou sivou hlavou, v úplnom latexovom otrockom outfite, s obrovským gagom v ústach, rukami bezmocne za chrbtom a na 15 cm opätkoch, ktoré mi ničia chodidlá. Každý mohol vidieť moju tvár. Moje rozpaky. Moje slzy hanby, ktoré mi tiekli po lícach.„Pozri sa, aký je to otrok,“ počul som mladú dievčinu s kamarátkou. Smiali sa. Jeden chlap zastavil, vytiahol telefón a fotil si ma zblízka. Ďalší sa opýtal majiteľa, či ma môže pohladiť. Majiteľ súhlasil.Každý dotyk na latexe ma prinútil sa zachvieť. Hanba bola obrovská… a zároveň som bol taký tvrdý, že to bolo bolestivé. Pás cudnosti, ktorý mi nasadili ešte v obchode, mi to pripomínal každú sekundu.Stál som tam štyri hodiny. Ľudia sa fotili, dotýkali, komentovali môj zadok, moje nohy v cizmách, môj gagom roztiahnutý krk. Niektorí sa pýtali, či som na predaj. Majiteľ sa len usmieval a hovoril: „Na tri týždne je už rezervovaný. Ale môžete si ho prísť pozrieť kedykoľvek.“Keď ma večer odviazali a vtiahli dnu, nohy sa mi triasli. Majiteľ mi vybral gag a povedal:„Vidíš? Vedel som, že z teba bude perfektná živá výkladná skriňa. A ty si to potreboval. Hanba ti stojí, vidím to na tebe.“Nepovedal som nič. Len som sa červenal a cítil, ako mi srdce búši vzrušením.Zmluva bola podpísaná. Na tri týždne som sa stal ich verejnou latexovou bábikou. A hoci som sa hanbil ako nikdy v živote, vedel som, že tam budem stáť zajtra znova. Pripútaný. Odhalený. Mokrý od potu pod latexom a s erekciou, ktorú nikto neuvidí… ale všetci uhádnu.