Ako sme kupovali sexi spodné prádlo

"Ahoj, pôjdeš so mnou vyskúšať spodné prádlo? Chcem si kúpiť niečo sexy☺️" Keď mi tu, na Amatéroch, prišla správa od neznámej ženy na môj inzerát, nečakal som, že vo mne vyvolá taký úsmev. Odpovedal som, a na druhý deň sme sa stretli.

V Bratislave, v nákupnom centre, ma čakala ona. Tridsaťpäťročná, ryšavá, s krátkym strihom, ktorý jej dodával iskru. Mala krásne zelené oči, v ktorých sa miešala hanblivosť so smelosťou. Nepôsobil som na ňu ako cudzí človek – od prvého momentu sa vedľa mňa uvoľnila, akoby sme sa poznali už dávno.

„Trochu sa hanbím,“ priznala s úsmevom, keď sme vošli do obchodu so spodnou bielizňou. „Nie som úplne modelka. Ale rada by som si kúpila niečo pekné. Vieš, chcem sa cítiť… sexi.“

Položil som jej dlaň na rameno a pozrel jej do očí. „Ver mi, už teraz si. Len si to potrebuješ uvedomiť.“

Jej tvár zružovela a usmiala sa tak úprimne, až som tomu nemohol uveriť. Dnes sa úprimnosť tak často nenosí, čo mi je ľúto.

Prechádzali sme pomedzi regály plné čipky a saténu. Občas ma potiahla za ruku, ukázala mi odvážnejší kúsok a so smiechom sa pýtala, či by som si ju v ňom vedel predstaviť. Ja som vždy odpovedal, že by jej to pristalo – pretože to bola pravda.

Keď si vybrala niekoľko kúskov a zamierila do kabínky, usadil som sa pred ňou. Po chvíli pootvorila dvere a nesmelo ma zavolala dnu. Stála tam v tmavomodrej čipkovanej podprsenke a nohavičkách, ktoré objímali jej boky.

„Tak čo?“ spýtala sa s neistotou v hlase.

Urobil som krok k nej a nechal oči prebehnúť po jej tele, nie rýchlo, ale pomaly, aby cítila, že ju obdivujem. „Vyzeráš nádherne,“ povedal som úprimne. Natiahol som ruku a jemne napravil ramienko, ktoré jej skĺzlo nižšie. Pri tom dotyku sa zachvela.

„Naozaj si to myslíš?“ spýtala sa, akoby čakala, že sa jej vysmejem.

Pohladil som ju po paži a potom som ju objal. Na chvíľu ostala strnulo stáť, potom ma pevne objala späť. „Vieš, ja sa rada objímam,“ priznala potichu, „ale nemám sa s kým.“

Pohol som sa o kúsok bližšie a pobozkal ju na líce. Cítil som, ako sa jej dych zrýchlil. „Tak teraz máš,“ zašepkal som.

Nasledovali ďalšie kúsky – jemná červená čipka, biela súprava, ktorá jej pripomínala svadobné prádlo. Pri každom som jej povedal, čo sa mi na nej páči. Čím viac sa smiala, tým viac sa mi zdalo, že jej z ramien opadáva ťarcha neistoty.

Keď sa vrátila do svojich šiat a rozhodla sa, ktorý set si kúpi, oči jej žiarili šťastím. „Vieš, cítim sa tak trochu… inak. Sebaistá. Krásna.“

„Pretože si krásna,“ zopakoval som a zovrel jej ruku vo svojej.

Po nákupe sme šli ešte na kávu. Sedeli sme oproti sebe, rozprávali sa o živote, o maličkostiach i veľkých veciach. Každú chvíľu sa ma dotkla rukou, akoby si chcela overiť, že som tam. A ja som jej dotyky prijímal s radosťou.

Keď sme sa lúčili, opäť ma objala. Tentokrát pevnejšie, dlhšie. A než sme sa pustili, jemne sa naše pery stretli. Krátky, sladký bozk.

A ja som vedel, že pre ňu to nebol len nákup spodného prádla. Bol to okamih, kedy si opäť dovolila cítiť sa krásna.