Miništrant v kostole II.

Keď som jej večer zavolal, zdvihla to okamžite. Hlas mala tichý, no cítil som v ňom napätie a túžbu.

„Vieš… so svojím manželom je to vždy rovnaké,“ začala. „Trochu hladkania, pár bozkov, rýchlo na mňa vylezie a do piatich minút je po všetkom. Vždy to isté, bez nápadu, bez vášne. Mňa to už dávno nebaví.“

Na chvíľu sa odmlčala, akoby váhala, či to má vysloviť. „Raz som mu povedala, že chcem viac. Že chcem, aby bol drsnejší. Aby ma niekedy pritlačil, aby ma pretiahol tak, že budem kričať. Vieš, čo mi na to povedal? Že to nie je správne. Že to nie je po kresťansky. Otočil sa na druhý bok a spal. Odvtedy viem, že od neho to nikdy nedostanem.“

Nadýchla sa a hlas jej zhrubol. „Ale keď počujem tvoj hlas… ten hlboký, pomalý, kurevsky sexi hlas… celé moje telo horí. Normálne cítim, ako mi kundička tečie. Len preto, že so mnou rozprávaš.“

Usmial som sa do telefónu. „Áno? A čo by si chcela, aby som s tebou robil?“

Na druhej strane sa ozvalo prudké zalapanie po dychu a jej rýchlejšie vzdychy. „Práve si strkám prsty do pičky,“ priznala sa bez hanby. „Počuješ to? To čvachtanie? To je moja kunda, celá premočená. A ja chcem, aby si mi v nedeľu po omši spravil všetko, o čo ťa teraz prosím. Chcem, aby si ma zviazal, dobrovoľne, lebo to chcem vyskúšať. Aby si mi zakryl ústa páskou, ale len preto, že ma to neskutočne rajcuje. A potom ma vyšukaj tak tvrdo, že budem revať od rozkoše.“

Vzdychla nahlas, akoby si prstami prešla hlbšie. „Ach kurva… ja si to robím tak, akoby si tu bol ty. Strkám si tam dva prsty… a idem sa urobiť. Povedz, že to urobíš… povedz, že mi to spravíš presne tak, ako chcem!“

„Takto?“ zavrčal som do telefónu. „Ak mi to celé sama dovolíš, spravím presne to, o čo ma prosíš.“

„Áno! Kurva, áno!“ zrevala. „Budem tvoja poslušná kurva, ale len preto, že to sama chcem! Ty ma pretiahneš a ja budem kričať tvoje meno. Strčím ti do ruky svoje zápästia, aby si ma zviazal, rozkročím nohy a budem čakať, kým ma vyjebeš ako špinavú dievku. To je to, po čom túžim!“

Jej hlas sa triasol, čvachtanie bolo čoraz rýchlejšie, až ma takmer ohlušila jej vlastná vlhkosť a stonanie. „Kurva… už budem… achhh… áno, áno, ááánoooo!“ vykríkla a v tom okamihu som počul, ako sa jej dych zlomil do krátkych, divokých výkrikov.

Potom ticho – prerývaný dych a šepot: „Ja som… ja som vystrekla… normálne som sa urobila cez telefón. A v nedeľu po omši prídem. Spravíš mi všetko, čo si želám.“