Journey

14.979 visualização

Popoludňajšie slnko prenikalo cez okná a vrhalo dlhé tiene, ktoré tancovali na stenách. Z kohútika som uvoľnila teplý prúd vody, aby naplnil vaňu, zatiaľ čo som začala zo seba zhadzovať šaty, ktoré boli nemým svedkom minulej noci. Spomienka na ten okamih mi privodila úsmev na perách a záblesk v mojich očiach naznačoval reaktivovaný faktor žiadostivosti. Moje telo sa mimovoľne triaslo túžbou a vlhké lono sa opäť dožadovalo pozornosti.

Minulej noci:

„Skús ma ignorovať.“ – šepkala som mu do ucha, zatiaľ čo moja ruka spočinula na jeho rozkroku. Mlčal, no vedela som, že je v rozpakoch. Oči sa mi usmievali a pokračovala som. „Niečo tu, ... “ – bruškom prsta som sa dotkla znova, tentokrát už mierne vydutého rozkroku a pokračovala som – „ ... je skutočne pekné a žiadostivé.“ – posledné slovo som pošepkala a perami sa mu letmo dotkla ucha. Sklopila som zrak a pokračovala – „Tie červené nechty vyzerajú v kombinácii s tvojimi čiernymi nohavicami úchvatne.“ – a dodala som – „alebo je to tým vydutým rozkrokom?“ Nenechal ma v mojej hre pokračovať. Prudkým pohybom ma chytil za zápästie a ruku mi stiahol zo svojho rozkroku. Stretli sa nám oči,a kým tie moje naznačovali zvedavosť, z jeho reakcie, jeho horeli túžbou po mne. „Do auta. Hneď!“ – vyslovil rázne, pričom ma stále držal za zápästie a jeho oči striedavo dívali do mojich a na pery.

...

Auto naštartovalo a motor ticho priadol, zatiaľ čo som sa nechala unášať do neznáma s mužom, ktorého som poznala sotva dve hodiny. Mesto mizlo za nami, no cesta pred nami bola ešte plná tajomstiev. Moje srdce bilo rýchlejšie, či zo vzrušenia alebo z obáv, v tom okamihu som ešte nedokázala povedať. Kto bol ten muž? A prečo som cítila, že ak budem vedieť viac, niečo sa zmení? Skutočnú odpoveď som nepoznala, ale vedela som, že toto stretnutie, táto cesta, ma vezme omnoho ďalej, než som si kedy dokázala predstaviť.