Zacarovany kruh zoznamiek

Je mozne, ze tymto prispevkom niekoho nahnevam. Nie je to ale utok na muzov ani na zeny. Je to skor pozorovanie jedneho prostredia, ktore som si chvilu vsimal. Nie vecny obraz, skor osobna sonda na to, ako to asi funguje. Su to myslienky, ktore sa objavia, ked sa zastavim. Obcas z toho vznikne nieco, na co sa da pozriet z roznych stran. Styl pisania (analyticky) aj tema mozu posobit trochu mimo bezneho obsahu tejto platformy. Je to zamer. Mozno si to tu aj tak najde svojich citatelov.

uvod: Toxicita na zoznamkach je pomerne znama vec. Casto sa popisuje ako problem spravania ludi. Je vsak mozne, ze je to len vedlajsi efekt systemu, v ktorom sa pohybujeme. Na prvy pohlad to vyzera jednoducho: niekto pise nevhodne spravy, niekto ignoruje, niekto reaguje podrazdene. Ked sa na to ale pozrieme lepsie, zacne to posobit viac ako vzorec.

pozorovanie: Zo zvedavosti som si vytvoril jednoduchy zensky profil. Bez fotiek, bez popisu, bez aktivity. V priebehu par hodin prisli desiatky sprav. Vacsina bola genericka. Kratke "ahoj", "ako sa mas" atď.. Niektore isli rovno na vec (explicitne navrhy ci fotky). Bez kontextu, bez snahy o rozhovor. Ten profil pritom neposkytoval prakticky ziadnu informaciu, na ktoru by sa dalo reagovat. Z toho, co som videl, velka cast muzov pravdepodobne funguje na jednoduchom principe: napisat co najvacsiemu poctu zien a cakat, ci sa niektora chyti. Tazko povedat, preco to tak je. Moze to byt forma psychologickej ochrany, ked napises 50 a odpise 1, boli to menej, ako ked napises jednej a tra neodpise. Moze to byt aj dosledok ciselnej nerovnovahy medzi muzmi a zenami, kde je na zoznamkach casto viac registrovanych muzov, alebo selektivnejsieho vyberu zo strany zien.

dosledky: Tento kvantitativny pristup prirodzene vedie ku generickym spravam a nizsej kvalite komunikacie. Ked jednej zene pride v priebehu kratkeho casu vacsie mnozstvo takmer identickych sprav, jej vyber zacne byt prirodzene este selektivnejsi. Spravy zacne filtrovat. Nie do hlbky, pretoze na to nie je kapacita, ale rychlo a podla prveho dojmu. Po case uz nejde len o vyber. Ide o investovanu energiu. Cim viac vstupov clovek spracovava, tym menej kapacity ma na jednotlive rozhodnutia. A vtedy sa z vyberu stava skor filtracia "hluku". Uz nejde o to, kto je "lepsi". Ide o to, kto prejde prvym filtrom. Vyber sa zmensi na tych, ktori v niecom vycnievaju. Nie nutne kvalitou, skor tym, ze dokazu zaujat v kratkom case. Problem je, ze medzi tym mnozstvom moze byt aj niekto, kto by za normalnych okolnosti daval zmysel, ale strati sa v objeme ci mentalnej unave z ostatnych sprav. Z druhej strany to potom posobi ako ignoracia. A ta vedie k dalsiemu spravaniu: este viac sprav, este vacsi doraz na kvantitu, este mensia snaha o obsah. Vzniká zacarovany kruh. Kazda strana sa prisposobuje tomu, co vidi. Muzi vidia, ze odpovedi je malo → pisu viac. Zeny vidia vela sprav → filtruju viac. Obe spravania davaju zmysel same o sebe. Spolu ale vytvaraju prostredie, v ktorom sa veci zjednodusuju. Zaujimavy vedlajsi jav je, ako na to reaguju samotne profily. Casto som si v "o mne" vsimol rozne pravidla: "neodpovedam na ahoj" "neodpovedam bez fotky" "neodpovedam na kratke spravy" Z pohladu tej, ktora ich pise, to dava zmysel. Je to sposob, ako znizit objem vstupov. Z pohladu druhej strany, ak si to vobec este precita, to ale moze posobit odmietavo az frustrujuco. A tym sa ten kruh este viac uzatvara.

poznamka: Ako som spomenul v predoslom blogu, je zaujimave sledovat, ako rychlo sa z komplexnej situacie stane jednoduchy vzorec. „Muzi pisu blbosti.“ „Zeny neodpisuju.“ Oboje moze byt pravda. Ale len ako skratka.

mozne posuny: Ak sa na to clovek pozera z druhej strany, da sa ten vzorec aspon ciastocne narusit. – nepisat kazdemu – reagovat na konkretne veci z profilu – snazit sa o kontext, nie len o zacatie konverzacie – pocitat s tym, ze odpoved nemusi prist – nerobit z toho loteriu Nie preto, ze to je "zaruceny uspech".. Skor preto, ze to meni sposob, akym sa v tom prostredi pohybujeme.

zaver: Mozno problem nie je v tom, ze by sa ludia na zoznamkach spravali inak, nez aki su. Skor v tom, ze prostredie zvyraznuje urcite typy spravania a ine potlaca. A casom sa tomu vacsina prisposobi. Nie preto, ze by chcela. Ale preto, ze to funguje. A cim dlhsie v tom clovek ostava, tym menej si uvedomuje, ze uz nehra podla seba, ale podla pravidiel, ktore si ani vedome nevybral.