Čo tu hľadáme...

Túlajúc sa rozmanitými zákutiami tohto webu som narazil na jeden stručný, ale emotívne veľmi silný príspevok tvorený jednou jedinou vetou: „Nechce mě někdo?“ Napísal ho, zrejme už v stave začínajúceho zúfalstva, jeden muž, snažiaci sa nepodľahnúť nepriazni prírody a osudu, hľadajúci spriazneného človeka, s ktorým by unikol ťaživej samote. Tento prenikavý a nástojčivý výkrik do tmy ma dosť zasiahol, pretože viem, o čom bol. Ale zároveň ma prinútil zamyslieť sa nad jeho významom a vnukol mi myšlienku, že univerzálnou odpoveďou na všetky otázky vesmíru nie je „42“, ale práve veta „Nechce ma niekto?“, teda aspoň v našej Galaxii Amatérov.

Veď čo tu na AM vlastne všetci hľadáme? Práve to, aby nás niekto chcel, aby sme boli žiadaní, aby sme niekoho našli. Či si to priznáme, alebo nie. A ten náš záujem môže mať množstvo podôb.

Mladé, ale aj staršie „pipiny“, ktoré si tu z toho urobili zárobkový podnik - v poriadku, môže byť, kde je dopyt, je aj ponuka, a ak sú na to prostriedky a vytvorené podmienky, prečo nie... takto dnes funguje spoločenský systém, môže sa nám to nepáčiť a môžeme proti tomu aj protestovať, ale to je tak to jediné, čo môžeme robiť.

Sexuálni predátori alebo alfa samci, útočiaci priamo na šukačku - podľa ohlasov žien hlavný problém tu na webe... z veľkej časti sa takíto muži do tejto roly iba štylizujú a podstatou ich snahy nie je nič iné, iba tá otázka „nechce ma niekto?“.

Ženy i muži v rôznom veku, ktorí síce majú doma „kotvu“ v podobe viac či menej uvoľneného vzťahu, ten im však nestačí a potrebujú k nemu doplnok v podobe úletových zážitkov - dobre, ak sa tým niekomu hrubo neubližuje, môže byť, veď stereotypná monogamia môže vzťahy aj zabíjať.

Páry, žijúce v harmónii, ale túžiace po spestrení svojho vzťahu i sexuálneho života - pri rešpektovaní dohodnutých pravidiel je to fajn riešenie.

Osamelé ženy, nesmelé alebo sklamané životom - živia nádej, že práve tu nájdu ak už nie priamo svojho princa, tak aspoň kamaráta... nie je to nemožné, ale v (údajnej) záplave tunajších jednostranne zameraných a útočiacich „hlavovtákov“ sa k nim ten princ prekliesni dosť ťažko.

Osamelí muži, prírodou neobdarení a preto možno aj nesmelí, sklamaní životom - živia nádej, že práve tu nájdu ak už nie priamo svoju princeznú, tak aspoň kamarátku, v lepšom prípade aj na zašukanie si... nemajú veľa šancí, pretože v reálnom živote „čísla šukajú“ (keď budem parafrázovať jeden niekdajší tunajší blog), ale svoj život sa ešte snažia nevzdávať.

Určite sa tu nájdu aj iné kategórie, napríklad tí, ktorí všetko majú alebo aj nemajú, ale hľadajú tu iba jednoduchý občasný únik z reality... ale aj na tých platí tá základná zadaná otázka, pretože ak by ich nikto nechcel, tak tu nenájdu nič.

Hlavnou témou tohto blogu však nemá byť lustrovanie návštevníkov Amatérov. Chcel som iba poukázať na to, že existujú rôzne kategórie ľudí, ktorí sem chodia a rôzne dôvody a príčiny, prečo sem chodia. Žijú tu svoje druhé alebo až tretie paralelné životy. Väčšinou podrobne nepoznáme reálne životné osudy tých ľudí, neprežili sme život v ich koži, s ich skúsenosťami a zážitkami. Majme preto k sebe rešpekt a neodsudzujme. Ak je niekto nepoučiteľný hlupák, vysporiadajme sa s ním a vyčleňme ho z komunity (v tomto by viac snahy určite mohli vyvinúť aj správcovia) - dáme tak lepšiu šancu tým „normálnym“ a slušným ľuďom, z ktorých budú mať všetci, hľadajúci odpoveď na otázku „nechce ma niekto?“, väčší osoh.

Mrzí ma, keď tu v blogoch i v rôznych komentároch čítam paušalizujúce názory na kohokoľvek. Niektorí pisatelia, ktorí mali v živote viac šťastia či schopností a dosiahli všetko to, čo iní z akýchkoľvek príčin nemajú, akoby mali v sebe pocit, že práve oni sú esenciou krásy a dokonalosti a majú právo znevažovať a dehonestovať ostatných „lúzrov“. Páni a dámy, pokora je to, čo vám chýba - dnes ste „hore“, tak si vážte, čo máte, pretože zajtra to všetko môže byť preč a tvrdo môžu hodnotiť ostatní práve vás.

Takže buďme k sebe tolerantní a chápaví, nepaušalizujme a nesúďme - ak už nevieme niekomu pomôcť v jeho trápení, tak mu aspoň neškoďme. Každý tu hľadá to svoje šťastie. Veľkou a múdrou pravdou je myšlienka „ŽI A NECHAJ ŽIŤ“...

A na záver ešte návrat ku začiatku - želám dotyčnému pánovi, ale aj všetkým ostatným dobrým ľuďom, aby nemuseli ako výkrik do prázdna niekam písať zúfalú vetu „Nechce mě někdo?“ Samota je niekedy potrebný a aj príjemný stav, ale ako životný osud to nie je nič lákavé. Pretože bolí, rovnako ako paušálne odsúdenie za nevýhru v genetickej lotérii. Ale to nepochopí ten, kto tú lotériu vyhral a dostal dar, ktorý iní nedostali a už ani nedostanú... pretože sýty hladnému neverí.

Nič v zlom. Mier.