Láska...

Láska, stretol som ťa pár krát v živote,

noci som trávil s tebou v nežnom šepote,

bolo to krásne, prikryť sa tebou a zostať nahý,

ku šťastiu druhého viedli všetky naše snahy...



Našli sme tajomstvo rozpálených tiel,

keď dvaja sú jeden, jedno srdce, jeden cieľ,

verili sme, že naveky to bude trvať

a zdalo sa nemožné, niekedy nemilovať...



No čas plynul a pomaly odkrajoval z lásky

a pribudli nám pritom aj nejaké vrásky,

už nie sme jedno srdce, jeden dych,

miesto šepotu častejšie je počuť už len vzdych...



Potichu si odkráčala, pomaly, nenápadne

a pohladiť druhého, nás už ani nenapadne,

nevšimli sme si, kedy si odišla,

málo sme sa starali a tak si sa s nami rozišla...



Láska, už som ťa dávno nestretol,

len občas som ťa zazrel v dave,

smútok ma ovládol a nie je to to pravé.

Neskúsiš to ešte raz?