BDSM poviedka 2

Je večer, som sám doma,
ležím na posteli a s knihou v ruke počúvam hudbu. Nič neobvyklé,
ale už je to pár týždňov čo Zdena odišla a s ňou aj akosi moja dobrá nálada. Žiadne ženské vrtochy, ani pokorné líškanie sami a aj moje hračky ostali nevyužité. Nielen to, celkovo mi chýbala spoločnosť. Pôjdem von? Na to nemám náladu, ale asi niekomu napíšem. Vzal som do ruky telefón a začal prechádzať
telefónnym zoznamom. Nie, nie, nie, o tom som rád že nepočujem...
až som narazil na Ľubicu, pousmial som sa a už som jej písal.

“Ahoj Ľubka ako sa máš?
Poslúchaš?“

Ešte som neodložil telefón a už mi vibroval v ruke.

“Ahoj macko, ako koho ;)
:* “

“Ty si ale zlá mačička,
zaslúžila by si si po zadku :) “

Odpísal som jej a počkal si na odpoveď.

“Od koho? Nebodaj od
Teba :P “

“Samozrejme, treba len prísť :) “

Napísal som s menším
úškrnom.

“Ok.“

Nič viac? No dobre, bral som to ako koniec rozhovoru, možno dnes nemá náladu na humor.

Mňa zas prešla chuť
ešte niekomu písať a tak som pokračoval v čítaní si. Po necelej hodinke som vstal z postele naliať si pohár čistej vody,
keď mi začal zvoniť telefón. Bola to Ľubka. Zdvihol som a pozdravil .

“Ahoj Ľubka, deje sa niečo?“

“Ahoj, niééé, len som si prišla pre ten výprask. Otvoríš mi prosím vchodové dvere?
Zabudla som ktorí zvonček je Tvoj.“

“Dobre.“

Zložil som a šiel otvoriť vchodové dvere. Dopil som svoj pohár vody a počkal ju pri dverách

do bytu. To je celá ona,
baba bláznivá. Ľubka má 22 rokov, chodí na vysokú a spoznali sme sa keď mala 19. Je veľmi chtivá a bavilo nás to spolu, no v ostatnom sme si nerozumeli. Pritom to bolo dievča po ktorom mnohý
túžili, no ona bola vždy nedostupná, teda, ako pre koho ;) Z
myšlienok ma vyrušilo klopanie na dvere. Otvoril som jej a pozval ju dnu. Pomohol jej vyzliecť kabát a naviedol ju do obývačky.

“Ponúknem ti kávu,
alebo si dáš radšej víno?“

“Červené víno ak máš.“

Ani som neodpovedal a priniesol som pohár aj s fľašou vína.

“Nech sa páči.“

Podal som jej plný pohár vína, zľahka sa usmial a usadil sa oproti nej.

“Tak ty si si prišla pre výprask?“ a usmial som sa.

“Áno...“ a odpila si z vína “...aj keď myslím si, že viac si ho zaslúžiš Ty. Už
sa totiž vôbec neozývaš...“ Pozrela na mňa s vyčítavým pohľadom.

“..ale nehnevám sa, Ty mi to dnes pekne vynahradíš.“

Postavila sa a smelým krokom sa vydala k notebooku do ktorého začala niečo ťukať.
Zrazu sa ozval, známi hlas mimozemšťana, “Zdravím ťa pozemšťan...“ Chvíľu ticho a potom začala hrať povedomá
pesnička od Christiny Aguilery s názvom “your body“.

Našuchorila si vlasy a vrtiac bokmi do strán, akoby tancovala sa vydala ku mne. Tá mrška jedna, pomyslel som si a pokúsil sa vstať, no to mi už dlaňou na hrudi naznačovala nech nerobím. Tak dobre, som zvedavý čo má za lubom. Predklonila sa až jej bolo vidno do výstrihu, stret našich pier sa premenil na vášnivý bozk a ja som ucítil, že jej ruka skĺzla z mojej hrude do rozkroku.

“Máš chuť macko?“
Povedala, usmievajúc sa na môj rozkrok a nakláňajúc sa mi k ušku
šepkala. “Ukáž mi ako si to robíš.“

Rozopol som si zips,
vytiahol môj ešte neprebudený úd a zatiaľ čo zo seba vyzliekla blúzku som prešiel pár pohybmi po celej jeho dĺžke. Dlaňami hnietla svoje vnady a vyslobodila ich zo zovretia podprsenky.
Šikovným pohybom ruky ju zhodila na zem, zavrtela hlavou a pod vrstvou vlasov schovala svoje prednosti. Voľnými rukami za rytmického vlnenia a točenia sa, si stiahla čierne nohavice pod zadoček zahalený čipkovanými nohavičkami a hlbokým pod drepom,
s miernym predklonom, mi odhaleným zadočkom prešla po nástroji,
ktorého dráha akoby naschvál viedla pomedzi polky zadočku schovaného pod nohavičkami. Ktoré som inštinktívne stiahol, na
úroveň nohavíc hneď, ako sa zadoček dostal do môjho zorného poľa. S chuťou zahryznúť sa do jej zadočku som si ju rukami pritiahol k sebe, no nakoniec som jej len plesol po zadku, čo ju zjavne povzbudilo, lebo po otočení sa ku mne, mi chodidlom prešla po už mojom mierne stojacom penise. No hrania bolo dosť pomyslel som si a schoval som ho späť do nohavíc. Stávajúc z kresla a chytiac ju za stehna som ju zdvihol do vzduchu a za hlasitého smiechu niesol k posteli. Zľahka som ju hodil na postel a stiahol z nej nohavice aj s nohavičkami. S nohami kopúc do vzduchu mi vytrčila svoj rozkošný zadoček a kotúľajúc sa po posteli sa mi snažila uniknúť. Márne, chytil som ju za členky a pritiahol späť
k sebe.

“Ty malá potvorka.“
Potiahnutím jednej ruky za vlasy som ju prinútil zakloniť hlavu,
druhou som prešiel po hrudi pekne k ľavému prsníku, pomačkal ho v dlani, prstami ponaťahoval jej bradavku a začul len tiché
zasyčanie.

“Teraz si kľakni na posteľ, chrbtom k okraju!“

Síce nerada, no poslúchla. Podišiel som ku skrini, otvoril ju a vytiahol z nej
škatuľu s pár hračkami. “Presne toto som hľadal a vytiahol som malý roubík.

“Otvor ústa!“

Poslúchla. Vložil som guľôčku do jej úst a pevne utiahol ramienko za temenom hlavy.
Vrátil sa späť ku skrini a tento krát som vytiahol špagáty pekne uložené na poličke, aby sa mi nezamotali.

“Ruky daj za chrbát krížom cez seba!“

Urobil som uzol na pravom zápästí, pritlačil ho k jej ľavej ruke a zviazal spoločne obe predlaktia až po ľavé zápästie. Druhým špagátom som urobil uzol na členku a pár ťahmi ho priviazal k druhému, tak aby držal,
lebo dnes to bude treba. Zbytok som odložil späť do skrine a vytiahol tenký prútik.

“Za to, že si bola drzá, dostaneš 10 rán po dlani. Za to, že si neposlúchala dostaneš 15 rán po chodidlách a za to, že si si myslela, že si môžeš z pána urobiť svoju hračku dostaneš 30 rán po zadku.“
Prehlásil som a v spomínanom poradí, som jej začal uštedrovať
jednu ranu za druhou.

Desať rán na dlaň som rozdelil na 5 rán na každú z dlani. No 15 rán na chodidla som si vychutnával už o trošku viac. Hlavne, keď sa mi podarilo šikovne zasiahnuť jej male pršteky. Jeden som vzal do ust a mierne pocmúľal, aby som vniesol trochu citu do svojho počínania, no rozhodne som jej neplánoval nič odpustiť. Už ostávalo len posledných 30 rán, ktoré som striedal s hladením jej zadočku.
“Tak to bol tvoj trest a teraz môžeme prikročiť k nášmu hraniu sa.“ Povedal som, pričom som ju štuchol do strany a prevalila sa bokom na postel.

“No ešte pred tým si overim, či si bola dobré dievča.“ Priniesol som zo susednej izby jej kabelku a vytiahol z nej telefón. Začala sebou mierne mykať a ja som začal prechádzať jej galériu fotografii. “No čo to nevidím...“ Na fotografiách bola Ľubka v pózach na ktorých do rozličnej mieri odhaľovala a ukazovala svoje telo... “...ale tieto fotky neboli pre mňa.“ ...a zastavil som sa u jedného podozrivého videa, spustil som prehrávanie a dal hlas na maximum.
Podivný šuchot a trepanie s kamerou vystriedal zaber na gauč v ktorom sa usadila Ľubka. Bez najmenšieho náznaku ostychu sa,
pustila do dráždenia sa a ukájania svojich chúťok. Prisadol som si k teraz zviazanej Ľubke a nechal ju tiež nahliadnuť. To už sa z reproduktoru ozývalo vzdychanie a Ľubka sa zahanbene vyhýbala pohľadom.

“Opäť si dráždila mužov na internete? Si pyšná na svoje telo a na to aká si pekná?
Myslím, že si zaslúžiš lekciu a dnes to bude niečo špeciálne.“

Zo skrine som vytiahol strakatú krabicu. Na očiach jej bolo vidno prekvapenie. Túto ešte nepoznala, ani nemala kedy, lebo ju často nepoužívam. “No ešte pred tým než začnem treba menšiu prípravu.“

Siahol som po trojici špagátov a špeciálnej tyči s putami. Prevalil som Ľubku na chrbát a nohy priviazal k rámu postele. S rukami to bolo o čosi ťažšie, no jednu stranu som uviazal v lakti a druhu o roh postele. Nakoniec som vzal tyč s umelými očkami, oba jej konce som pripevnil ku kolenám a natiahol ju tak, aby stehna nemali na seba dosah. Tvárila sa trochu udivene a zrejme tomu nerozumela. Jedine čo zrejme tušila bolo že vyzerá
ako žaba :-)
Prisadol som si k nej, pohladil ju po tvári a druhou rukou po telíčku. Zašiel som ňou až medzi jej nohy a ako som si tak prstami robil cestu pomedzi pyšteky, tak som zároveň
skontroloval vlhkosť jej buchtičky. “Máš chuť?“ Zašepkal som jej do ucha a pomalým krúžením dlane som jej začal robiť
dobre. “Páči sa ti to?“ Privrela očká, spokojne prikyvovala a ja som mohol vidieť, ako sa jej telom rozlievajú príjemné pocity,
takto som ešte chvíľu pokračoval, kým nezačala so sebou vrtieť.
Pomalé tempo ju trápilo a ja som jej ešte nemienil dopriať
vytúženú rozkoš. Vzdorovito sa snažila tisnúť stehná k sebe,
no dobre umiestnená tyč, jej v tom bránila. “Neboj, veď ja ťa schladím“ a s úsmevom som opäť vzal do rúk strakatú škatuľu.
Vytiahol som z nej 2 štipce so širokým zobáčikom, oba som pripevnil na bradavky a pokračoval v prehľadávaní škatule z ktorej som vytiahol jednu väčšiu sviečku modrej farby. Keď to uvidela Ľubka hneď začala so sebou hrozne mykať.

“No teraz je už neskoro, mala si byť dobré
dievča.“

Prehlásil som a zapálil knôt sviečky. Chvíľu sme obaja sledovali mihajúci sa plamienok, ktorí akoby ju ukľudňoval, teda až do chvíle, keď som so sviečkou zamieril ponad Ľubkinu hruď. V tom momente začala rýchlo a nepravidelne dýchať, čo sa odrazilo aj na jej hrudi kam pomaly dopadla prvá
kvapka vosku a ďalšie dopadali za ňou priam rýchlosťou svetla.
Knôt sa rozhorel a ja otáčajúc sviečku medzi svojimi prstami som
ňou predchádzal postupne z jednej strany do druhej smerujúc stále nižšie. Voskom som kreslil cestu pomedzi prsia a oblúkom okolo
ľavého prsníka sa vrátil vyššie. Ľubke ostávalo len bezmocne ležať a dívať sa, ako kropiace kvapky vosku postupne dopadajú a zahaľujú jej obnažené telo. Výnimkou ostali len bradavky a okolie pupčeka. Zjavne stuhnutú Ľubku z tušenia, z toho čo asi príde som začal hladiť po vnútornej strane stehien a opäť
dráždiť jej mokrú buchtičku. Kvapky vosku už dopadali na územie pod bruška a týmito príjemnými pocitmi som sa snažil spraviť
pre ňu pálivý zážitok znesiteľnejším. Dráždenie buchtičky som na chvíľu prerušil a dlaňou som chránil tie najcitlivejšie partie, kým vosk pokryl miesto popri nich. Skončil som na stehnách,
kúsok nad kolenami. “Zvládla si to.“ Pochválil som ju s trochu posmešným tónom. “Už ostávajú len tieto dve.“ V ruke som držal dve malé, biele sviečky, aké je zvykom dávať na detskú
tortu. Pozerala na mňa trochu pochybne. Asi sa jej nezdala ich veľkosť.

To sa veľmi rýchlo zmenilo, keď som uvoľnil
štipec a medzi hrany zvierajúce bradavku som pripojil túto tenkú
sviečku. Ako na jednej tak na druhej strane trčala na mieste bradavky malá sviečka. Škrkol som zápalkou a aj napriek odporu a trhaniu sebou som obe sviečky zapálil. Malé kvapky stekali jedna po druhej pozdĺž sviečky a cez všetok Ľubkin odpor, navzdory tomu, že niektoré kvapky dopadli len na hrany štipcov, boli aj také, ktoré našli svoju cestu za cieľom a pokryli bradavky aj
časť dvorcov bielym povlakom. Krásny pohľad pomyslel som si. Jej buchtičku som zakryl šatkou z nočného stolíka, postavil som sa nohami na posteľ, ponad ňu a spravil niekoľko fotografií svojím mobilom.

Obe sviečky pomaly dohoreli a tým nastal aj čas ukončiť našu hru. Väčšina vosku bola popraskaná, alebo sa lúpala. No aj tak som sa na jeho odstránenie rozhodol použiť
dudky. Vytiahol som zo skrine jemné dudky a ľahkým pohybom z hora som nechal dopadávať jednotlivé vlákna a očistiť tak Ľubkine telo. Tento krát som začal od kolien a postupne sa dostával vyššie. Pohybom do strán, akoby som zametal jednotlivé kvapky vosku, vyzerajúce, ako malé lentilkiy až som sa dostal k prsiam.
Zložil som štipce z bradaviek a očistil Ľubke aj tento posledný
kúsok tela. V očiach sa jej pritom tisla malá slzička.

“Držala si sa statočne.“ Povedal som a rozviazal špagáty, na rukách a nohách, ktoré ju doteraz pútali k posteli. Ľahol som si vedľa nej, jednou rukou som ju hladil po vlasoch a po tvári a druhou hladil jej mladé strestané telíčko.
Pohral sa s jedným aj druhým prsíčkom a rukou do tretice zašiel do jej lona. Známky vzrušenia boli nepriehliadnutelné, tak som prstami len stupňoval už jestvujúce vzrušenie, no stále ju ešte trochu napínal.

“Budeš dobrá?“ Len som sa spýtal a už
oduševnene prikyvovala. Rozopol som roubik a nechal ju zhlboka nadýchnuť, no nie na dlho. S vedomím blížiaceho sa orgazmu, som jej prešiel po krku a na konci vzájomného bozku zovrel jej hrdlo.
Pritom som sa zvrchu díval do jej zapadajúcich oči pred vyvrcholením, ktoré otriasalo celým jej telom. Zobral som sa a rozviazal jej nohy, odstránil tyč z kolien a uvoľnil ruky. Hneď
na to sa pritisla ku mne, schúlila sa do akéhosi klbka a šťastne sa na mňa dívala, kým od vyčerpania neusla.

Ráno som ju bez slova vyprevadil domov a poslal jej len jednu s správu, s fotkou.

Vyzerala na nej, ako lesná víla v modrých šatoch a s hviezdami na intímnych partiách.;)