Polnočná návšteva X.

Ahoj Alica“, ozvalo sa. „Nastúp do auta, už ťa čakám“, a zložil telefón. Otočil sa smerom do miestnosti, v ktorej svietilo len tlmené svetlo. V strede veľkej izby bol stôl. Na ňom boli prichystané taniere. Izbu osvetľovalo len tlmené svetlo sviečok. Po krajoch miestnosti boli tiež poukladané sviečky. Ich mäkké svetlo navodzovalo atmosféru tajomna a umožňovalo človeku naplno precítiť
rôzne podnety.

Nechcel sa s ňou stretnúť v reštaurácií. Ešte chvíľku si chcel užívať svoju anonymitu. Ešte chvíľku ju chcel držať v nevedomosti tým, že absolútne nemala predstavu o ňom - „tajomnom mužovi“. Namýšľal si, že to nevydrží, že tú úzkosť z nevedomosti už neovládne a nakoniec príde. Myslel si, že prekoná strach a prevládne v nej pocit zvedavosti, že sa odhodlá prísť. Že bude chcieť odhaliť, kto sa skrýva za záhadným nickom „mysterious man“. Vedel však, že nie je taká hlúpa, aby bezmedzne dôverovala chlapovi, ktorý jej zo seba neodhalil skoro nič. Plne očakával, že nebude mať toľko odvahy, aby prišla a mal prichystaný ešte iný plán.

„Musím to urobiť inak“, pomyslel si a v ruke sa mu pri tlmenom svetle sviečok leskol zväzok kľúčov. (pokračovanie nabudúce)