Večierok časť 2/2

Nasadla som mlčky k nemu do auta. Chvíľu bolo ticho. Potom pustil rádio. Nočné správy. Polnoc. Dopravné spravodajstvo. Predpoveď počasia. Hudobný blok. A zase tá pesnička – Cesta od Richarda Krajča a Tomáša Klusa. Moja obľúbená. Auto zastalo, no nie tam, kde bývam. Veď aj tak nevedel, kde bývam. Na okraji akéhosi parkoviska pod stromami.
- „Tu nás nikto nebude rušiť.“ - zašeptal.

Naklonil sa ku mne a horúcimi perami ma pobozkal na ústa. Až to bolelo kdesi v krku, a tam vo vnútri, asi v mieste, kde sú priedušky... Načo ja zase myslím? Všetko si pokazím tými vnútornými komentármi, ktoré ma stále neodbytne napádajú vo chvíli, keď ich najmenej potrebujem. Ešte aj ústnu vodu používa. Ach jaj, bozkáva fakt krásne. Veľmi šikovne mi rozviazal šnúrku zaviazanú okolo krku, ktorá držala celý predný diel čiernych večerných šiat. Dva pruhy čiernej látky prepojené zlatými prúžkami priečne umiestnenými pod prsiami. Ostala som hore bez.

- „Si krásna žena“ - zašeptal. Rukami prechádzal po mojom tele. Drsné dlane, obratné prsty. Nedalo sa odolať. Náhle vnikol rukou do lona. Cez hodvábne nohavičky jemne nechtom škrabkal citlivé miesta. Celé ohanbie, dieročku, klitoris. Jemne ho prstom masíroval, priam tým prstom po ňom vibroval. Nahlas som vzdychla. Nohavičky stiahol a prstami vnikol dnu. Slabo som vykríkla. Od tohto okamihu nie je možné nič kontrolovať. Prstami vrtel v mojej dieročke, privádzal ma do extázy. Vzpínala som sa od vzrušenia, bozkával ma na ústa, hrdlo, dekolt, prsia, a prstami neprestával ma šialene dráždiť. Bol chirurgicky presný. Vedel kde sú vo vnútri citlivé miesta. Bola som totálne mokrá a vzrušená na zbláznenie. Chcela som explodovať. Totálne ma opantal.

V tej chvíli mi stiahol nohavičky, zdvihol minisukňu na šatách a vnikol do mňa penisom, aký má snáď len Michelangelov Dávid. Dokonalý svojou veľkosťou, tvarom. Ako stvorený pre mňa. Penis ako bôžik, penis dokonalý pre mňa, ako stvorený pre moje lono. Jeho nádherné tvarované svalnaté telo sa ma zmocnilo a nedalo mi šancu uniknúť. Pesničku Cesta vystriedala pesnička od IMT Smile s názvom Viac. Určite ju poznáte. Keď z rádia znel hlas Ivana Táslera, ako spieval refrén: „Chcel som ti ponúknuť viac a viac a viac a viac.... do rytmu „viac“ sa ma zmocňoval. Pomaly, nežne, no nástojčivo. Vrtel bokmi, prirážal pomaly, do vnikal do hĺbky, nadoraz. Vyvrcholili sme naraz.

Škriabala som mu chrbát, plecia, ramená, hrudník. Dostával ma do extázy. Videl to. Užíval si to. Smial sa a vnikal do mňa znova a znova, rytmicky. Zmietala som sa v divokom orgazme, až sme obaja nakoniec skončili vedľa seba, a zhlboka sme vzdychali a oddychovali po tom výkone. Ako to hovorili v tom filme Základný inštinkt – bola to súlož storočia? Áno. Nádherný sex a nádherný, takmer až transcendentný, zážitok za svitania na nepohodlných sklopených sedadlách tmavošedého auta. Niečo také som už dlho necítila a nezažila. Bol fakt skvelý, úžasný. Neprekonateľný.

- „Pozri, už vychádza slnko!“ - povedal polohlasom.
Zadívali sme sa na ten zázrak, ktorý možno vidieť každý deň a vždy je iný. Teraz bolo slnko červené a zlaté a oranžové a obrovské ako pomaranč, až nečakane rýchlo vystúpilo na oblohu.
- „Rád by som s tebou ostal dlhšie, ale nemôžem. Mám službu. Kedy ťa zase uvidím?“
- „Neviem.“ - odpovedala som potichu.
- „Zavolám ti, dáš mi číslo?“
- „Dobre. Dala som mu svoje tajné , skryté číslo.“
- „Ako sa vlastne voláš?“ - Spýtal sa ma bozkávajúc ma na hrdlo.

- „Vymysli si.“- odpovedám mu a odtláčam ho…. Chcem vystúpiť. „Už nechcem odvoz, potrebujem byť sama. Je svetlo a nič mi nehrozí.“ - povedala som mu rozhodne.
- „Povedz mi tvoje meno. Musím ho vedieť.“ – nalieha.
- „Vymysli si sám, čo sa ku mne hodí.“
- „Prečo mi nepovieš, ako sa voláš?“
- „Lebo teraz ráno, je to divné, nemyslíš? Mal si sa ma na to spýtať v noci, predtým čo sa stalo.“
- „Ja som Igor.“
- „Teší ma.“
- „Takže?“
- „Povedzme, že som Tessa.“

- „Zvláštne a krásne meno, Tessa. Odteraz si moja, len moja. Dobre si to pamätaj. Aj to, že si ťa nájdem, Tessa. Som v tom dobrý.“ „Dobre. Uvidíme. Maj sa!“ - zavrela som dvere na aute. Vytratila som sa do najbližšej uličky. Mohol ma sledovať. Vedela som ale, že to nespraví. Chcela som sa prejsť a chcela som byť sama. Utriediť si myšlienky a pocity. Bola som z toho zmätená. Na prvom stretnutí som to ešte nikdy neurobila. Nikdy. Cítila som sa, akoby som sa zbláznila. Srdce mi bilo až niekde v krku. Stále som z neho bola šialene nadržaná. No chcela som utiecť. Skryť sa, aby ma nikdy nenašiel. Neviem prečo, ale tak som to cítila. Zmätok nad zmätok.

Koniec.