Ten večer v práci bol iný. Celý deň medzi nami vibrovala tá nejasná iskra. Keď sme zatvárali kanceláriu, neodmietla, keď som jej ponúkol odvoz. Ako sme sa viezli mestom, rozprávali sme sa o plánoch na večer – kolegovia sa mali stretnúť v podniku. Ale ako sme spomalili na semafore, stretli sa nám pohľady v spätnom zrkadle. Nepadlo ani slovo, len tiché porozumenie.
Namiesto podniku som zabočil k rieke a zastal pod mostom, kde mestské svetlá splývali s hladinou Dunaja. V aute zavládlo napäté ticho, prerušované len našimi dychmi. Otočil som sa k nej a spýtal sa: “Si si istá?”
Pomaly prikývla a jemne sa usmiala. Priblížili sme sa, až sa naše pery zľahka dotkli. Kým sme sa úplne stratili jeden v druhom, všetko okolo zmizlo. Aj mesto, aj šum vody. Boli sme tam len my dvaja, unášaní okamihom a zakázanou príťažlivosťou.
V aute zavládlo napäté ticho, akoby sme obaja čakali, kto prvý spraví krok. Pohľadom prechádzala po mojich očiach, a v jej úsmeve bolo niečo, čo mi jasne prezradilo, že rovnako ako ja ani ona nemyslí na nič iné. Naše ruky sa stretli a ona jemne stisla moju dlaň. V tom stisku bolo všetko nevypovedané, čo medzi nami viselo už dlhé týždne – vzájomná túžba, tajomstvá a to zakázané napätie.
Opatrne som sa priblížil, cítil som jej blízkosť, vôňu. Jej pery boli jemné, chladné od večerného vzduchu, a náš bozk bol najskôr plachý, akoby sme sa obaja chceli presvedčiť, že toto nie je len chvíľkový rozmar. Ale v okamihu, keď sa naše pery naozaj spojili, všetko napätie prepuklo ako blesk.
Prstami mi jemne vkĺzla do vlasov a priblížila sa ešte bližšie. Cítil som, ako sa poddáva a ako je v každom jej dotyku skrytá túžba, ktorú sme sa doteraz obaja snažili ignorovať. Čas okolo nás sa zastavil. Rýchle, rozbúchané srdce a jej dych, ktorý mi šepkal, že nič podobné ešte nezažila.
V tej chvíli sme zabudli na všetko – na prácu, na mestský ruch okolo, na to, čo by si o tom mysleli ostatní. Pod hviezdami, pri Dunaji, sme sa na moment ocitli len my dvaja, odovzdaní jeden druhému.
V tej chvíli sa zdalo, že čas zastal. Okolo nás vládla nočná tma prežiarená len jemnými odrazmi svetiel na hladine Dunaja. Každý dotyk bol premyslený, každý pohľad niesol tichú otázku, ktorú sme si vzájomne zodpovedali bez slov. V jej očiach sa miešali túžba a prekvapenie – akoby ani ona sama neverila tomu, čo cíti.
Keď sme sa priblížili ešte viac, akoby sme obaja stratili akékoľvek zábrany. V tej intímnej chvíli neexistovalo nič, čo by nás mohlo zastaviť. Každý pohyb, každé jemné priblíženie bolo dokonale zosynchronizované, akoby sme tancovali na rytmus, ktorý bol len náš. Cítil som, ako sa celkom odovzdáva tejto chvíli a ako sa celá ponára do pocitov, ktoré sa postupne prelínali s jej dychom a jemnými vzdychmi.
Bolo to intenzívne, naplnené vášnivou nehou, ktorú sme doteraz nepoznali. Pri každom pohľade a dotyku som cítil, že toto spojenie je pre ňu rovnako výnimočné ako pre mňa. V jej pohľade bolo niečo hlbšie, čo ma nútilo zadržať dych, pretože som vedel, že práve zažíva niečo nezabudnuteľné.
Keď sa jej napätie uvoľnilo a splynulo v tej intenzívnej chvíli, obaja sme zostali chvíľu bez slov, len s tlčúcimi srdcami a pohľadmi, ktoré hovorili za všetko. Bolo to, akoby sa nám obom podarilo prekročiť hranicu medzi obyčajnými zážitkami a niečím, čo sa hlboko vryje do pamäte – niečo, čo sa nedá popísať ani zabudnúť.
V ten večer som ochutnal jej mokrý orgazmus a ona moje semeno,bolo jasné, že to nebolo posledný krát…
