Vediem ta dolu. Schodmi, pomaly. Tvoje prsty sa jemne dotykaju steny. Otvaram tazke dvere s matnym sklom. Za nimi sa odhaluje miestnost, ktoru si nevies ani predstavit.
Kamenne steny, drevene tramy nad hlavou, plamene sviecok plapolajuce v pravidelnych intervaloch. Tlmene svetlo okolo teplej virivky v rohu miestnosti, ktora bubla ako podvedomie. Drevena lavica s makkym potahom. Na stene prekrizene, hladke tramy - na nich makke, kozene puta.
Tvoje ruky dnes skoncia presne tam. Zdvihnem ti ich nad hlavu a priputam ta. Pevne. Ale s respektom. Citis moje telo pred sebou. Vdychujes moju vonu - drevo, koza, ja... Moje pery sa priblizia k tvojmu uchu. “Chcem pocut kazdy tvoj vzdych.“
Rukou ti prechadzam po krku, cez klucnu kost. Nizsie. Tvoje bradavky su tvrde, takmer pulzuju. Kruzim okolo nich prstom. Potom jednu jemne stisnem medzi palec a ukazovák. Prudko sa nadychnes. Odstupim. Zoberiem tenke pierko. Letmo nim prechadzam po tvojej pokozke - po krku, prsiach, bruchu, vnutornych stehnach. Drazdenie, ktore ti vyraza dych. A potom - nahla zmena. Moja dlan. Tepla, pevna, zdrzanliva. Tvoje telo sa napne. Ale neuteka. Si v tom so mnou...
