Súťažná – Tri telá v Punte Cane

Už keď sme pristáli v Punta Cane, cítil som, že táto dovolenka nebude len o mori a kokteiloch. Linda práve ukončila štúdium na Ekonomickej univerzite. Bola krásna, vzdelaná, zvedavá, a vedel som, že ju čaká celý svet. A predsa si vybrala mňa. Tridsaťpäťročného podnikateľa, čo už zažil kadečo, no s ňou začínal úplne odznova. Bola to odmena – pre ňu aj pre nás. A možno aj skúška.

Dlhšie sme sa hrali s myšlienkou, že by chcela preskúmať svoju túžbu k ženám. Nešlo o nič dramatické. Žiadna frustrácia, žiarlivosť, len otvorenosť. Párkrát mi spomenula, že ju priťahujú ženy. Najskôr nesmelo. Potom už otvorenejšie. Priznala, že by chcela raz zažiť dotyky, ktoré nie sú moje. Tie ženské – jemnejšie, iné. A ja som to rešpektoval. Fascinovalo ma to.

Hotel bol nádherný. Päťhviezdičkový rezort ukrytý v palmovom háji priamo pri pobreží Karibiku, neďaleko Cap Cana. Vily s bielymi stenami, strechami z palmových listov a súkromnými terasami boli rozhádzané ako mušle po bielej pláži. Náš apartmán bol len pár krokov od mora. Každé ráno nás zobudilo šumenie vĺn a vôňa čerstvo pripravených raňajok, ktoré nám doniesli až na terasu. Všetko bolo dotiahnuté do detailu – hebké uteráky, mäkké plachty, sklenený minibar plný ovocia a rumu, dokonca aj sprcha bola pod holým nebom, ukrytá medzi zelenými listami. V noci svietili lampášiky pozdĺž chodníkov a celým areálom sa niesla vôňa jazmínu. Tento hotel nebol len miestom na spanie. Bol to priestor, kde sa mohlo telo uvoľniť a túžby mohli ožiť bez hanby. Luxus bez výstredností. Intimita bez okázalosti. Už po prvých dňoch sme zabudli na realitu a prepli sa do iného režimu – ten, kde je všetko dovolené.

Tretí večer sme si sadli do plážového baru. Nohy v piesku, studené daiquiri v ruke. Linda mala na sebe ľahké biele šaty, pod ktorými nebolo nič. Vidieť to nebolo, ale ja som to vedel. A predstava, že v tom vánku sedí oproti mne nahá, ma hriala viac než karibský rum v pohári. Sedela vyrovnaná, vystretá, oči jej žiarili a pery sa občas zadrhli o slamku s takou erotikou, že som mal chuť ju uniesť do izby.

Ale neponáhľal som sa. Dnes chcela ona viesť.

Čašníčka, ktorá nám nosila drinky už druhý večer, sa volala Isabela. Bola očividne miestna – dominikánska kráska s latinskou krvou, akú si človek predstaví v piesňach o horúcom lete. Jej pokožka mala teplý karamelový odtieň, oči boli tmavé a zvedavé, s pohľadom, ktorý sa nebál zastaviť. Bola drobná, útla, možno sto päťdesiatpäť centimetrov, s telom dievčaťa, no zmyselnosťou ženy. Typická lolita – úzky pás, malé pevné prsia, hladké nohy a zadoček, ktorý sa pod krátkou sukňou hýbal ako pozvánka. Vlasy mala zopnuté šatkou, no niekoľko vlnitých prameňov jej padalo do tváre. Keď sa usmiala, objavili sa jamky v lícach a ja som vedel, že Linda nie je jediná, komu sa Isabela zapáčila.

Keď nám doniesla ďalší koktail, Linda jej poďakovala po španielsky. Dovtedy sme hovorili len po anglicky. Potom sa k nej nahla a niečo jej pošepkala. Isabela sa usmiala, prikývla, a kým odišla, ešte raz sa na mňa pozrela. V tom pohľade bolo niečo tiché a priame.

„Zavolala som ju k nám,“ povedala Linda, akoby mi práve oznámila, že si ide objednať masáž. Pohol som sa len mierne, kývol hlavou. „Chcem, aby si bol pri tom. Ale len ak budeš chcieť.“
„Chcem. A chcem, aby si sa cítila slobodná,“ odpovedal som.

Potom sme sa chvíľu len tak prechádzali po rezorte. Ticho. Linda si šúchala lakte, občas sa usmiala, ale vedel som, že je nervózna. Keď sme prišli na izbu, hneď šla do kúpeľne. Počul som, ako si púšťa vodu, potom fén. Medzitým som na balkón pripravil sviečky a dal chladiť víno. Nechcel som sa jej pýtať, ako sa cíti – nechal som to na ňu.

Keď sa Linda vrátila z kúpeľne, vošla bosá na dlaždice balkóna. Utrela si nohy do uteráka, ktorý nechala pri prahu, a vrátila si vlasy do voľného uzla. Skontrolovala sa v zrkadle – nie pre márnivosť, ale akoby sa chcela uistiť, že je pripravená. Vzala poháre a víno, ja som zatiaľ stiahol sieťku proti komárom, ktorá sa zachytila o záves. Smial som sa a ona len pokrútila hlavou: „Nezabi sa, ešte ťa budem potrebovať.“

O pol hodinu neskôr sme sedeli na našom balkóne. Na stole sa v ľadovom vedierku chladila fľaša Duckhorn Sauvignon Blanc z Napa Valley. Otvorili sme ju krátko predtým, než Isabela zaklopala. Víno bolo čisté, elegantné, s vôňou citrónovej trávy a broskýň – presne také, aké sa pije pomaly, po dúškoch, kým sa v nás niečo prebúdzalo. Na sviečkach tancoval plameň, more šumelo v diaľke a závesy sa hýbali vo vetre. Isabela prišla. Mala na sebe iné šaty. Tmavé, priliehavé. Na chvíľu sa zastavila vo dverách, akoby si nebola istá, či môže vstúpiť. Linda jej ukázala, nech sa vyzuje. Isabela si rozviazala sandále a zostala bosá. Jej chodidlá boli drobné, opálené, s lakom na nechtoch, ktorý sa trochu olupoval – detail, ktorý ju robil ešte skutočnejšou. Vlasy rozpustené. Bola krásna. Iná než Linda. Zemitá, pokojná, ženská v inom jazyku.

Linda sa posunula bližšie a dotkla sa jej ramena. Ich bozk bol ako iskra. Nie výbuch, ale plamienok, čo sa rozšíril. Sedel som naproti nim, pohár v ruke, a cítil som, ako sa mi napína v nohaviciach.

Linda sa Isabely dotýkala s rešpektom aj túžbou. Prstami jej prešla po ramene, jemne zľahka, akoby sa bála, že sa jej dotkne priskoro. Isabela sa jemne zachvela, ale neustúpila. Pomaly jej rozväzovala šaty, zatiaľ čo jej druhou rukou prešla po brušku. Isabela si skusla spodnú peru, a keď jej šaty skĺzli dolu, zľahka si zakryla prsia, no potom ruku stiahla. Bola to len chvíľka – hanblivý inštinkt, ktorý sa premenil na otvorenú túžbu. Pomaly jej rozväzovala šaty, nežne jej hladila boky, a potom si sadla k nej na kolená. Bozkávala jej krk, kľúčnu kosť, prsia, ktoré sa odhalili, keď jej stiahla šaty pod prsia. Isabela jemne vzdychala. Linda sa k nej pritlačila celým telom. Medzi nohami bola vlhká, vedel som to. A vedel som aj to, že chce, aby som ju videl.

Podišiel som bližšie, rozopol si kraťasy. Linda si ma priviedla za ruku. Pobozkala ma a povedala: „Chcem ťa v sebe. A chcem, aby sa na to dívala.“

Položila sa na posteľ, roztiahla nohy, vlhká, otvorená, pripravená. Pozrela na mňa pohľadom, ktorý som nikdy predtým nevidel – sebavedomým, ale aj krehkým. Cítil som, že v tej chvíli mi dôveruje viac než kedykoľvek predtým. Že mi dovolí byť svedkom toho, ako sa premieňa – z milenky na objaviteľku. A vedel som, že nesmiem nič pokaziť. Isabela kľakla vedľa a začala jej cmúľať prsia, zatiaľ čo ja som do nej pomaly vnikol. Bola horúca, hebká, slastne stonala. Pohyboval som sa v nej rytmicky, hlboko. Linda sa pritom naťahovala po Isabele, bozkávala ju, hladila jej stehná a prsty jej vkĺzli medzi nohy.

V tom momente sa Isabela otočila ku mne, akoby chcela niečo viac. Pobozkala ma prudko, hladne, jej jazyk sa spojil s mojím. Jej prsia sa mi opreli o hruď a ja som jej ich stisol do dlaní. Zastonal som, keď si kľakla a bez váhania mi ho vzala do úst. Jej jazyk sa hral so žaluďom, rytmicky a vášnivo, zatiaľ čo jej oči sledovali moje. Potom si ma pritiahla k sebe, ľahla si a roztiahla nohy. Cítil som, že to chce aj ona – nie len byť pozorovateľkou. Sklonil som sa medzi jej stehná, dýchal jej vôňu, vnoril sa do nej jazykom. Slaná, horúca, mäkká a otvorená. Jej boky sa mi dvíhali proti tvári, prsty mi vplietla do vlasov, ťahala ma k sebe, pritláčala si ma. Linda sa na to dívala, s rukou medzi vlastnými stehnami, a potom si sadla k nám, hladila Isabeline telo a bozkávala ma po tele, kým som lízal Isabelu. V tom okamihu sme všetci traja boli len jeden pulzujúci dych.

Bolo to nádherné. Dve ženy prepletené ako vlna a piesok. Videl som ich pot, počul ich vzdychy, cítil, ako sa jej pošva sťahuje okolo mňa. Isabela si kľakla medzi nás a obaja sme ju začali bozkávať. Linda jej bradavky dráždila nie silou, ale rytmom – končekmi prstov po nich krúžila, potom ich vzala medzi pery a jemne poťahala. Isabela sa pod ňou prehla, rukami si zachytila Lindine boky a dýchala do nej, akoby v nej hľadala kotvu. Keď som jej zobral prsty do úst, chutili slano a sladko – po žene, čo vie, čo chce, ale stále sa usmieva ako dievča.

Vyvrcholenie prišlo rýchlo a silno. Najprv Linda. Prehla sa, zovrela mi ramená, celá sa triasla. Potom Isabela, ktorú Linda doviedla k vrcholu jazykom. Nakoniec ja, keď som sa stiahol, Isabela ma vzala do úst a Linda mi hladila semenníky, až kým som sa sa jej nevystriekal do úst.

Zrazu sa nikto neponáhľal. Ticho medzi nami nebolo nepríjemné – len naplnené.

Nikto nehovoril. Dýchali sme spoločne, ťažko, no pokojne. Linda sa na mňa pozrela a v očiach mala niečo nové – nielen vzrušenie, ale spokojnosť. Ako keby v nej niečo zapadlo. Niečo, čo si dlho nosila v tichu. Isabela sa usmievala, ale nenútila sa k tomu. Aj ona si čosi vzala, a možno aj dala viac, než čakala. Ja som tam sedel, rukou hladkal Lindine stehno, a cítil, že nič z toho nebolo hra.

Ráno bola Isabela preč. Na stole nechala lastúru a červenú stužku. Linda ju vzala do ruky, pobozkala a pozrela na mňa.

„Ďakujem,“ povedala. A v tom jednom slove bolo všetko – dôvera, láska, a nové dvere, ktoré sa nám otvorili.

Nikdy na tú noc nezabudnem. Nie preto, že sme boli traja. Ale preto, že sme boli úprimní. Slobodní. A zamilovaní.