S kolegom Ivanom (4. diel)

Gay
19 de abr. de 2026 · 674 visualização lextheluthor

Sedeli sme vedľa seba na gauči, ja ešte s tou sladkou chuťou Ivanovho horúceho semena v ústach, on zadychčaný, svalnatá hruď sa mu rýchlo dvíhala a klesala. Ivan sa na mňa otočil, oči mu svietili a usmial sa od ucha k uchu.
„Lex, takú skvelú fajku som v živote nezažil,“ povedal hlasno a s úprimným obdivom. „Vy ste v tom fakt majster. Tie vaše ústa… bože, také teplé, také šikovné, žiadna ženská mi to tak neurobila. Cítil som sa ako v nebi.“
Usmial som sa, oblizol som si pery a spýtal som sa ho rovno, bez okolkov: „Ivan, chceš ísť do môjho zadku? Chceš mi ho tam poriadne šupnúť? Celého, po koreň?“
Ivan sa trochu začervenal, ale priznal sa otvorene a s tou svojou typickou priamosťou: „Viete, Lex… do zadku to robím ešte radšej ako do úzkej pičky. Ten pocit, keď sa veľký, guľatý zadok okolo mňa stiahne a drží ma tak pevne… to je niečo úplne iné, niečo, čo ma vždy najviac vzrušuje. Ak dovolíte, tak áno – veľmi rád by som sa do vás zasunul až po koreň.“
„Tak poď,“ povedal som a vstal som. „Idem sa rýchlo osprchovať, aby som bol pre teba dokonale pripravený. Teším sa na teba, borca. Už teraz si predstavujem, ako mi ho supneš hlboko, až po samý koreň.“
O pár minút som sa vrátil do obývačky – čistý, voňavý, s telom ešte trochu vlhkým. Ivan sedel na gauči, nohy roztiahnuté, a už mu stál tvrdý ako skala, hrubý a pripravený.
„Pripravil som sa na vás, Lex,“ povedal s tým svojím sexy úsmevom a pozrel sa mi rovno do očí.
Na nič som nečakal. Ešte než Ivan stihol čokoľvek urobiť, bol som na štyroch na gauči, kolená široko roztiahnuté, veľký guľatý zadok vysoko vystrčený a vyšpúlený priamo pred ním.
„Ivan, prosím ťa… vnikni do mňa. Daj mi ho celého a poriadne hlboko, hneď teraz,“ prosil som ho hlasno a túžobne.
Ivan si za mňa rýchlo kľakol, chytil ma pevne za boky a priložil svoj horúci, lesklý žaluď na môj anál. Zatlačil. Zatláčal pomaly, ale silno – a zrazu som ho mal v sebe. Celého. Hlasno som vzdychol od tej nádhernej plnosti.
Ivan ho však rýchlo vytiahol a trochu sa zahanbil. „Prepáčte, Lex, že som tak nadržaný,“ povedal rýchlo. „Nechcel som to tak naraz…“Obzrel som sa na neho cez rameno a zasmial som sa: „Ivan, blázniš? Bol to úžasný pocit! Ten prvý … bože, ako ma vyplnil. Rob to takto, mrdaj ma, daj mi ho celého!“
Ivan sa usmial, oči mu zažiarili, chytil ma ešte pevnejšie za boky a tentoraz zasunul celého po koreň – pomaly, ale hlboko a rozhodne.
Obaja sme hlasno, dlho vzdychli. „Bože, Lex… je skvelé byť takto celý vo vás,“ zastonal Ivan. „Ten váš zadok je neuveriteľný… taký veľký, taký mäkký a pritom taký pevný.“
Ivan ma poriadne pleskol rukou po zadku – silno, až to zvonilo po celej obývačke. „Lex, ako sa teším, až vás riadne rozmrdám a poriadne roztiahnem ten váš anál. Presne takto to mám rád – veľký guľatý zadok podo mnou, ktorý sa mi podáva sám.“
„Presne takto to mám rád aj ja, Ivan,“ zastonal som. „Tvrdo ma mrdaj, nešetri ma!“
Ivan začal ma tvrdo mrdať – rýchlymi, silnými, hlbokými prírazmi. Hlasno sme hekali obaja, ja od čistej rozkoše, on od námahy a vzrušenia. Občas ma prepleskol rukou po pravej polke, potom po ľavej – plesknutia zvonili a moja koža sa pekne červenala.
Užívali sme si to naplno. Ten pocit, ako ma jeho hrubý, tvrdý vták rozťahuje, vyplňuje celého, ako sa mi trie o tie správne miesta… bolo to jednoducho božské.
Ivan sa ma spýtal zadychčaný, hlas mu už trochu zlyhával: „Lex… môžem do vás striekať? Môžem sa do vás vystriekať?“
V tej chvíli som stiahol anál okolo neho čo najpevnejšie a dal som mu tak jasne najavo: „Áno, Ivan! Striekaj do mňa! Naplň ma poriadne!“
Ivan ešte chvíľu silno prirážal, až do mňa mohutne, horúco vystrekol. Cítil som, ako mi do zadku prúdi jeho husté, horúce semeno – vlna za vlnou, hlboko a veľa.
Keď sa vystriekal, poprosil som ho zadychčaný: „Ivan… zostaň vo mne, prosím. Nechaj ho tam.“
Ivan ma pleskol po zadku ešte raz, pevne a hravo, a povedal s usmiatym hlasom: „Ak ostanem vo vás, Lex, tak mi určite neklesne. Ešte dlho nie… cítim, ako ma váš zadok stále drží.“
Obzrel som sa na neho cez rameno a usmial som sa: „To vôbec nevadí, Ivan. Nechaj ho tam, teším sa na druhé kolo… a možno aj na tretie.“
Ivan zostal vo mne – hlboko zasunutý, stále tvrdý, a my sme tak zostali spojení, zadychčaní a spokojní.