Keď zazvonil druhýkrát, už som mala pocit, že sa neviem nadýchnuť.
Manžel sedel v kresle úplne pokojný, no ja som mala ruky studené od nervozity. V žalúdku zvláštnu zmes strachu a špinavého vzrušenia.
„Otvor,“ povedal bez emócie.
Ten tón poznám.
Nie prosba. Rozkaz.
Otvorila som dvere a muž, ktorého som dovtedy poznala len z pár správ a jednej rozmazanej fotky, vošiel dnu pomaly, sebavedomo. Veľký…
