Čo robím? Beží mi v hlave keď hľadám  moje miesto v nočnom vlaku. Sadnem a v duchu sa usmejem. Tak som sa odhodlala. Pár týždňov písania a teraz idem za tebou. Prvý krát sama, prvý krát vlakom....prvý krát za ženou. Čo robím?! Čo ak ma nebude čakať? Čo ak to bude čudný…

Neskoro v noci, fakt som chcela ísť skôr spať, ale nejak mi nejde z hlavy...chlapci a chlapi, teraz to bude trochu o vás. Fakt ma zaujíma, akú máte úspešnosť odpovedí na správy? Viem, že nás žien, reálnych žien je tu pár. Tým pádom máme pocit, že máme výhradné právo…

Sledujem ho už dlhšie...mladší a o dosť...no a čo, myšlienky môžem mať aj na zajačika...obracia sa za barom..vysoký, štíhly, ale nie vychudnutý...pekný...to mi prebehne hlavou a usmejem sa...práve, keď sa otočí mojím smerom..najskôr sklopí zrak...hm..hanblivý...potom…

Júlia bola skromné dievča. Kto ju spoznal, obľúbil si ju. Nevynikala v kráse, aspoň sa ta necítila. Nechýbal jej zmysel pre humor...i keď svojský a bolo mu treba prísť na chuť. Navonok veselá, vo svojom vnútri citlivá a občas smutná. Nerada dávala svoj smútok najavo,…

Teplý júnový podvečer. Kedysi nezvyčajné na toto ročné obdobie, teraz už klasika. Na sebe som mala len ľahké letné šaty a cez plecia tenučký svetrík. Pod šatami len čipkované tangá a hore nič. Nebolo treba, šaty podopierali, čo bolo treba. Zatiaľ bolo príjemne teplúčko…