Tak mu treba , nech okúsi vlastnú medicínu ... a so škodoradostným úsmevom rýchlo zdrhám z baru . Som spokojná s vývojom situácie i keď predčasne odchádzam domov ...stálo to za to ... ani som to neplánovala a možno preto to tak vyšlo ... Dnes som nešla von s tým , že mu oplatím minulotýždňové poníženie i keď som dúfala , že keď hodím na FB večer status " Tour the Bar a do dna " že si ma nájde ..…

Dospela som ... asi .... dúfam ... uvidíme ... neplánujem žiadnu scénu ani hádku ... ale naštvaná som … Bolo pred polnocou , v telke nudný film stíšený na minimum , v ruke Sudoku , ktoré mi osvetľoval len noťas a v druhej ruke pero ktoré som už pol hodinu ožužlávala medzi zubami so zastreným pohľadom dávno prehliadajúcim hlavolam. Rozmýšľala som čo urobím … Zaslúži si aby som ho pustila do bytu ?…

Ani nie je normálne ako ma tie kozy vedia vytočiť ... asi teda nie asi ale im normálne robí dobre keď ma môžu vytáčať do nepríčetna ale nech sa potom ani nečudujú a neohovárajú za to keď ich zotriem jak mastný fľak ... Dobre vedia že im to spočítam a ja to viem ... tak čo to stále skúšajú ... Podobné myšlienky ma sprevádzajú celou cestou domov... síce je to krátka cesta a drahý ma čakal poctivo…

Sedím na posteli a rozmýšľam , prečo nie som nervózna , teda nie v tejto chvíli ale všeobecne , nikdy som nepoznala trápenie trémou, rozklepané kolená – teda to poznám ale s iného príjemnejšieho dôvodu , nestresovala pred maturami či na pohovoroch a verejných vystúpeniach .... ani pri vyhrotených situáciách nerobím paniku skôr s chladnou hlavou vyriešim vzniknutú situáciu a až potom si dovolím…