Len jeden uzol

1 116 просмотров

V kuchyni sa mieša vôňa čerstvo uvareného jedla so sladkou príchuťou očakávania. Zástera je zaviazaná len nedbalo, voľné konce sa pri každom pohybe pohupujú a odhaľujú kúsok pokožky, ktorú svetlo hladí ako milenec. Pohyb je pomalý, zámerný… ako by každé otočenie tela bolo pozvaním, ktoré sa nikdy nevysloví. A keď sa otočí, pohľad je priamy, neuhýbavý — v ňom tiché „viem, že sa pozeráš“ aj „a nechcem, aby si prestal“.