Puťka a premena

V práci mám strašne fajnu kolegyňu - šéfovú asistentku. Keď som ju pred rokmi pri nástupe poznal, bola to pre mňa taká nenápadná šedá myška kancelárie, stratená vo veľkom svete IT technológií. A to tam pracovala už nejakých pár rokov. Trošku menšej postavy, výraznejšie stehná, pekný oblý zadok, blond vlasy po plecia. Večne ustaraná žienka, kontrolujúca každý svoj pohyb. Rozpoznal som na nej ako jej to tam nesedí... Najradšej sedela s takým útlym výrazom - ja tu nie som, mňa nikto nevidí, ja nechcem byť videná. Docela rezignovane reagovala na požiadavky šéfa, ktorý sa snažil svojimi vtipkami a narážkami vyprovokovať v nej kúsok uvoľnenej ženskosti. Zatiaľ čo od nej schytal vždy maximálne nejaký povzdych, gúľanie očami alebo ufňuknutie. Jej našvaný výraz mi pripadal ako keď šlápneš na myš a vyskočia jej oči. Rozummejme , že môj šéf neni žiaden sexista ani mizogín, vždy sa drží určitej inteligentnej hranice, i keď niekedy na nej dosť balancuje. Takže sebevedomá žena, nemá problém smečovať... Ovšem to Karolína nebola. Niektoré narážky brala vo svojej ženskosti veľmi osobne, a dokonca som ju chytil so slzami v očiach a keby som nebol u toho, že ozaj o nič nešlo ani v tom nebolo nič urážlivého, tak by som tomu neveril... Bola taká puťkavá, ja mám svojho manžela, deti, starosti a svoju robotu... Lenže ono mi na nej niečo nesedelo... a to hlavne to , že ta puťkavosť mi k nej nepasovala, jednoducho z nej šlo cítiť, že má naviac - bola proste spútaná sama sebou.

A tak som kápnul božskú, trošku zo súkromia, trošku vtipu na odľahčenie a nedá mi to, keď si robiť srandu tak zo seba a rovno pred celou kanceláriou. Trošku komplimentov, ktoré vytrhnú zo všednosti... A ono to u nej prichádzalo, také uvoľnenie. Hlavne bývalá to ona, kto sa smial najviac mojím narážkam, sarkastickým komentárom a niektorým smečom šéfovi... Dokonca došlo k pár žiarlivým poznámkam zo šéfovej strany ale vždy obrátené na žart.'Hned jak vidí tebe Kláro tak se rozjasní :D Můžeš mi říct jak to děláš? On se snad usmívá jenom na tebe'. 'To vieš šéfe, keď sa ona usmeje tak v Antarktíde praskajú ľady a na Slniečko sa nedá inak len usmiať sa :D'... Zrazu to či tamto prestávalo byť tabu. Prestávala byť ako zviazaná. Začala sa smiať i na celú kanceláriu - šéfovi začala smečovať. Hádzať po ňom loptičky na posilovanie zápestia a začala sa sem tam otvárať i so súkromnými témami a prestala sa ľakať keď niekto vošiel... Poznal som jej manžela , jej psa, kúpil som od nej bicykel čo chcela predať po dcére... a raz to prišlo :D. "Mišiak , proč mně můj chlap prohlíží? Je na nemocenské s rukou, už ji má skoro dobrou, já se o něj starám, starám se o všecko o domácnost. Do roboty chodím a on mi ani ten posraný čaj neuvaří, když je mi úplně blbě. Včera sem se tahala s nákupem, bolí mně ruka, bylo mi blbě, něco na mne leze a on se ani nezeptal jestli něco nepotrěbuju, třeba čaj. Ja kolem něj lítala celou dobu jak blbá jak měl ruku v sádrě a teď ji nezvedne. Já už to fakt nedávám sem vyčerpaná..." Zadíval som sa jej do očí a nastala chvíľka napätia - mal som zrovna plné ústa sústa z rozjedeného obeda. Nastalo také to trápne ticho... Na jazyku som mal hneď pár vecí: 'Vieš o sebe, že sa stále za niečo schovávaš, že si tak opatrná aby si niečo náhodou nepovedala, alebo sa nepohla nejak nevhodne, že to až mraky brzdí? Už si o sebe zistila, že byť šedou myškou v kúte byť nemusíš? Nikomu tým neprospeješ! Máš sexepíl jak blázen a na tvoju riť by sa v erotickej brandži stála fronta. Bukake chlapci by slintali ako psy. Pre tvoj myšací úsmev by polovica chlapov na internete vraždila a náš šéf by sa kôli tebe hneď rozviedol. Nemusíš sa cítiť zle, keď chodíš po svete. Dovoľ si byť sama sebou a skús byť odviazaná a tvoj manžel si ťa bude aj viac vážiť a všímať... Mám dve veci - tvoj prístup k sebe samej a nedostatok kvalitného sexu :D. Ty si presne ten typ ženy, ktorá spraví čo je po nej chcené, čo si myslí že je chcené, ale s uvoľňujúcou aktivitou to nepreháňaš. Stavím sa, že tvoj večerný program je pohrať sa s donútenia so psom a potom pozrieť telku a ísť spať. Máš nejaké zaužívané koľaje a nedajbože, že sa to má zmeniť alebo urobiť niečo naviac- o víkendu po obede určite chodíš spať a spať akože fakt chrápať. Takže ozvláštniť deň nejakou uvoľňujúcou činnosťou - napríklad hladením sa s mužom, alebo výletom niekam do neznáma, alebo sexom je pre teba asi nepredstaviteľná psychická záťaž. Dovoliť si vypadnúť niekam na obed a len tak si ho proste vychutnať...otvorene sa s niekým porozprávať o tom čo cítiš a čo prežívaš je pre teba asi nadrirodzená mágia... a postaviť sa pred zrkadlo v spodnom prádle a pohladiť sa taká aká si...a nebáť sa priznať si svoje pocity a túžby by ťa stálo čo vlastne?' Dožul som a prehltol som. Takú osobnú otázku som zrovna od nej nečakal. Musel som byť opatrný... "Noo a povedala si mu niečo čo cítiš ? Že je ti špatne alebo, že by si chcela ten čaj?" "Ne, iste že ne, ale to by přece měl vidět ne? Dyť sem před ním chodila jak mátoha a padala sem na držku...Kolik sme spolu let to přece pozná." "Ne nemusí nic vidět... My chlapi do Vás nevidíme, čo cítite, alebo na čo myslíte. Je určite frustrovaný - v jeho práci sa prepúšťa, nevie čo bude, ako uživý rodinu... Je zranený a asi priveľmi myslí na to, čo všetko sa môže stať, než na to aby žil v prítomnosti a všímal si okolie - teda teba. Niekedy vieme ako chlapi byť zahľadený do problémov a jejich následkov a potrebujeme počuť, čo žena cíti, čo chce, čo by potrebovala. Nie je na tom nič zlého povedať si o niečo..." "....Máš pravdu, moje dcera mi taky říká, že si neumím o nic říct. Ja pak jedu jedu, až mi dojdou baterky a pak sem nasraná, že mne nevidí, že bych po něm něco mrskla, nebo mám pocit že má jinou..."

Dnes je z puťky kočka jak blázen. Vie sa sexi obliecť na voju postavu, pohybuje sa bez ostychu, rada zažartuje i na celý kancl - je li libo, sedí nás v tom kancli 15 :D, prácu robí uvoľnene, opýta sa keď dačo chce vedieť, zo šéfa už negúľa očami ale vie ho i uzemniť, alebo naopak rozvášniť... a čo je najdôležitejšie, čo som tým chcel povedať, že je konečne sama sebou o dosť viac ako pred 7 rokmi. Už nie je taká upätá. Možno je to tým ako som tu zo seba robil šaška a rozosmieval svojimi hláškami väčšinu kanclu - často hlavne teda ju. Rozpútaval som kancelárske debaty o vážnych témach otočené na žart alebo vyplývajúci z toho nezmysel takže záver proste nebol jenoznačný a svet nespadol... Možno je to tým, že som sa k nej choval otvorene o nejakých starostiach i radostiach. Pocitoch a poznávaniu toho, že život nestojí iba na povinnostiach a nič po nej nechcem - ani ju nechcem prefiknúť, iba ma poteší ako sa na mňa usmeje, keď ju ráno pozdravím a teším sa, až dačo povykláda u obeda. Na ten jej myšací ksychtík keď sa usmeje:D A možno je to proste tým, že po 50tke hodila za hlavu nejaké to "možno, keby, čo ak tam je lepšie..." a začala viac žiť v prítomnosti. Dokonca začali po našom osobnom rozhovore s manželom aj niekam chodiť :D, ale ta jej riť a myšací ksichtík pri úsmeve...Ale pretvarovať sa vie tiež a dosť verne, ale mňa 'nepretvári', len je mi ľúto, že neni úprimná sama k sebe.