Kódex verzus realita

Takže si si napísal do profilu samurajský kódex. Fajn, je to zaujímavý ideál. Lenže, ako každý ideál či filozofia, to ešte z teba samuraja nespraví. Kódex určuje smer. O tom, kým si, rozhoduje to, ako sa správaš v konkrétnych situáciách. "Nie je dôležité poznať cestu, ale kráčať po nej".

Úctu k svojmu ideálu a svojim pravidlám ukazuješ v interakcii so svetom a najmä vo vzťahu k iným mužom. Tam máš príležitosť ukazovať svoj charakter a mužnosť (dominanciu).

REI (礼) zdvorilosť a úcta, rešpekt MEIJÓ (名誉) česť MAKOTO (誠) úplná úprimnosť GI (義) spravodlivosť a čestnosť

Pre mňa tieto slová symbolizujú určitý spôsob komunikácie a postoja. Rešpekt k druhým bez potreby dokazovať nadradenosť a bez ponižovania. Neklebetiť a nepodkopávať autoritu druhých. A hlavne to celé obrátiť smerom k sebe. Posudzovať seba prísnejšie ako ostatných.

Keď čítam tvoje blogy a komentáre, vnímam provokáciu, predvádzanie, konflikt. Vo mne to nevyvoláva pocit pevnosti ani mužskej istoty. Nevzniká u mňa úcta ani rešpekt. Nevnímam ťa ako chlapa. Pripadáš mi falošný. Hráš tu nejakú rolu, ktorú sa snažíš udržať a popri tom nerešpektuješ ani vlastné ideály.

Inými slovami, chyba mi súlad medzi deklarovaným kódexom a spôsobom, akým vystupuješ.

Zároveň si uvedomujem, že môj dojem nie je rozhodujúci. Podstatné je, ako tento prejav pôsobí na ženy, ktoré tu hľadáš. V dynamike medzi mužom a ženou sa totiž nedá dlhodobo hrať rola. Ukáže sa, či ide o pevnú a pravdivú prítomnosť, alebo len o pózu, na čo upozorňuje aj David Deida.