Nahota bez hraníc

Všímam si pomerne často, že keď ide o odvážne fotografie, veľa ľudí má potrebu hneď ukázať všetko. Bez zábran, bez postupnosti, bez budovania atmosféry. Lenže mne ako mužovi práve tá postupnosť často chýba.

Páči sa mi moment, keď len niečo tuším. Keď fotografia nepovie všetko, ale iba naznačí. Silueta v šere, pohľad plný výzvy, jemný detail, ktorý prezrádza viac, než by sa na prvý pohľad zdalo. Vtedy sa vo mne prebúdza zvedavosť a predstavivosť začne pracovať naplno.

Keď je všetko odhalené okamžite, vzrušenie má krátke trvanie. Je to rýchle, intenzívne, ale pominuteľné. Chýba tomu gradácia, napätie, ten príjemný pocit očakávania, ktorý sa stupňuje každou ďalšou sekundou. Erotika pre mňa nie je o rýchlom efekte, ale o atmosfére.

Možno je to aj o sebavedomí. O schopnosti vedieť, že nemusím ukázať všetko, aby som zaujal. Že sila príťažlivosti sa často skrýva v jemnosti, v detailoch a v kontrole toho, čo zostane zatiaľ skryté.

Verím, že skutočné napätie vzniká v priestore medzi tým, čo vidím a tým, čo si len predstavujem. Práve tam sa rodí túžba. Nechať niečo skryté neznamená ubrať na odvahe. Naopak - znamená to vedome pracovať s tajomstvom.

A možno je práve tajomstvo tým najväčším lákadlom. Pretože niekedy stačí menej, aby to zapôsobilo omnoho viac.