Učím sa, čo je sloboda.

Už nechcem nikomu pomáhať.

Dobre. Nie tak celkom. Napíšem to presnejšie. Už nechcem pomáhať tomu, kto o pomoc nestojí. Už neodpovedám na otázky, ktoré nie sú položené so zvedavosťou a túžbou poznať odpoveď. Už nerozdávam podľa toho, či je tam núdza, ale podľa toho, či tú núdzu chce niekto pomôcť zmeniť. Nenalievam vodu tomu, kto si príde po ňu s deravým vedrom či prasknutým pohárom.

Určite to poznáte. „Som taký unavený. Celé dni pracujem, pretože mám na krku hypotéku, chceme ísť na dovolenku a tak rád by som si kúpil ešte ten nový model. Do riti, aký je život ťažký, nespávam, mám vysoký krvný tlak a doktori mi nevedia pomôcť. Čo je to za zdravotníctvo? Čo mám robiť s tým tlakom, nevieš?“

Niekedy som takejto osobe sadol na lep. Úprimne som zo seba vydoloval čo najlepšie mienenú radu o tom, že si musí vybrať medzi svojím zdravím a tým druhým, nech už to nazveme honbou za sebarealizáciou, zapĺňaním si svojho prázdna či ukájaním ega cez peniaze a kariéru.

Poväčšine som schytával odpoveď typu: „Tebe sa to ľahko hovorí, ty nemáš dlhy.“ Alebo: „Načo si platím poistné? Tí skurvení doktori...“

„Možno o rok, keď sa mi podarí dosiahnuť, po čom túžim.“
„Dosiahla by som orgazmus, len keby sa mi viac venoval.“
„Aj by som nebola smutná, ale keď ten môj stále len pije.“
„Môjmu biznisu by sa darilo, keby som podnikal niekde inde ako na Slovensku.“
„Nechcem pozerať porno, ale keď mi moja už nedá.“

Atď., atď. Všetci sú na vine, že mi nie je dobre. Ľudia, okolnosti, svokra, čas, Fico, Putin, Trump, LGBT a susedova mačka.

Dnes už na tento lep nesadám. Už viem rozoznávať, kedy človek prichádza s túžbou niečo zmeniť, niečo sa dozvedieť, a kedy sú to len keci. Už viem, kedy ten človek potrebuje pomoc, pretože si nevie rady a niečo nedokáže urobiť, a kedy sa len potrebuje posťažovať, vypľuť svoju negativitu na okolie a pomasturbovať si ego. Kedy chce naozaj zmenu a kedy si len potrebuje uľaviť a obviniť niekoho iného za svoje nešťastie.

A čo je najlepšie, viem, kedy to robím ja sám. Už sa mi to darí zachytiť s odstupom cca niekoľkých minút. A ešte lepšie je, že už si to neotrieskavam o hlavu.

Zajtra urobím zase dva kroky dopredu.

Obeť zo seba robím len ja sám. Nikto iný.